Sprievodné ochorenia pri poškodení obličiek

Ochorenia obličiek, prípadne zlyhávanie ich funkcie vyvoláva množstvo sprievodných ochorení a komplikácií, ktoré postihujú aj zdanlivo nesúvisiace orgány. Čím skôr sa objaví vážne obličkové ochorenie, tým je väčšia pravdepodobnosť výskytu sprievodných negatívnych javov. Preto je dobré vedieť, aké komplikácie ľuďom takto chorým, môžu časom hroziť. 

Obličky totiž v tele zabezpečujú niekoľko unikátnych funkcií:

• udržiavajú stálosť vnútorného prostredia, pH,
• dokážu vyrovnať pokles či prebytok mnohých dôležitých látok,
• produkujú dva životne dôležité hormóny – renín, ktorý pomáha udržiavať krvný tlak a erytropoetín (alebo tiež EPO), ktorý v kostnej dreni vyvoláva tvorbu červených krviniek a tým zabezpečuje organizmu dostatok kyslíka,
• vytvárajú aktívnu formu vitamínu D, ktorý pomáha kontrolovať hladinu vápnika a udržiavať zdravé kosti.

Tieto rôznorodé funkcie obličiek napovedajú, aké problémy môžu nastať, pokiaľ zlyhajú:

Vysoký krvný tlak

U ľudí s ťažšou formou obličkového ochorenia sa vysoký krvný tlak objavuje prakticky vždy, choré obličky ho totiž priamo spôsobujú. A platí to aj naopak – nedostatočne liečený vysoký krvný tlak výrazne poškodzuje obličky a rýchlo zhoršuje ich funkcie.

Proti vysokému tlaku účinkuje užívanie liekov, no u pacientov na dialýze sa lekári snažia upraviť jeho hodnotu najmä dostatočnou ultrafiltráciou (oddeľovanie nízkomolekulárnych látok), priaznivo pôsobí aj obmedzenie príjmu tekutín. Výrazne však môže prispieť aj zmena jedálnička a životného štýlu. V strave treba obmedziť najmä soľ a dbať na dostatok pohybu. Cieľom u väčšiny pacientov je dosiahnuť tlak do 130 / 80, no konkrétnu  cieľovú hodnotu vždy určí lekár.

Chudokrvnosť (anémia)

Vzniká kvôli nízkej tvorbe červených krviniek (erytropoéze), alebo ak krvinky obsahujú menej červeného krvného farbiva hemoglobínu, ako by mali. Anémiu môže spôsobiť aj predčasný rozpad – zánik červených krviniek alebo straty krvi. Pri obličkovom ochorení sa tieto tri príčiny často kombinujú.

Možné prejavy anémie:

• bledosť pokožky,
• únava,
• nižšia výkonnosť,
• dýchavičnosť
• točenie hlavy.

Ak trvá dlho, môže spôsobiť srdcovú slabosť a ďalšie srdcovocievne komplikácie.

Lieči sa podávaním železa, vitamínu B12 a injekciami hormónu erytropoetínu. Ten podporuje rast a dozrievanie červených krviniek v kostnej dreni a tým zvyšuje ich počty, ako aj hladinu hemoglobínu a kyslíka v krvi.

Vysoká hladina draslíka

Draslík sa z tela vylučuje obličkami. Jeho hladina sa obyčajne zvyšuje až pri ťažšej obličkovej nedostatočnosti alebo pri zlyhaní obličiek.

Môže sa prejavovať:

• mravenčením v prstoch,
• zníženou silou svalov,
• najmä poruchami srdcového rytmu, ktoré môžu vyústiť až do zástavy srdca.

Ak majú obličky problém odstraňovať prebytok draslíka, je nutné znížiť jeho príjem v potrave. Nebezpečne veľké množstvo obsahujú mnohé druhy ovocia a zeleniny. Opatrne treba užívať akékoľvek lieky, lebo niektoré môžu tiež zvyšovať hladinu draslíka.

Vylučovanie draslíka obličkami môžu podporiť niektoré lieky, krátkodobo sa môže vysoká hladina znížiť pomocou infúzií. Rýchlo a účinne sa prebytok draslíka odstraňuje pri hemodialýze.

Srdcovocievne ochorenia

Nie len samotné ochorenie obličiek, ale aj rôzne jeho sprievodné ochorenia spôsobujú zrýchlené kôrnatenie tepien – aterosklerózu. To spôsobuje v dospelosti častejší výskyt srdcovocievnych ochorení, ako je infarkt, cievna mozgová príhoda, srdcové zlyhanie, poruchy prekrvenia nôh, a pod. Pri obličkovej nedostatočnosti ohrozujú tieto poruchy aj mladých pacientov. Riziko znižuje správna liečba obličkového ochorenia, liečba zvýšenej hladiny tukov a cholesterolu, liečba anémie a v prípade cukrovky dostatočná a účinná kompenzácia ochorenia. K prevencii prispieva aj dostatok pohybu (svižná chôdza, plávanie, bicyklovanie – aspoň 3x do týždňa po 45 minút) a udržiavanie primeranej telesnej hmotnosti.

Poruchy hladín tuku a cholesterolu

Poruchy sú spôsobené poruchou látkovej výmeny pri obličkovej nedostatočnosti alebo zlyhaní obličiek. Zvyšuje sa zastúpenie nebezpečného LDL cholesterolu, ktorý telu škodí, a naopak, znižuje sa hladina užitočného HDL cholesterolu, ktorého úlohou je telo chrániť. Výrazne nepriaznivý vplyv môže mať nadmerný príjem tukov (hlavne živočíšnych) a cukrov v strave alebo nápojoch. Vysoká hladina tukov nebolí, ale spôsobuje zrýchlené kôrnatenie tepien, čím zvyšuje v dospelosti riziko infarktu, cievnych mozgových príhod a podobne.

Pri liečbe je základom diéta a dostatok pohybu. Pokiaľ to nestačí, lekár odporučí užívanie liekov.  

Vysoká hladina kyseliny močovej

Kyselina močová je odpadová látka, ktorá vzniká pri látkovej premene tzv. purínov, ktoré sa tvoria v tele alebo ich prijímame v strave. Hladina sa zvyšuje pri jej zvýšenej tvorbe alebo nedostatočnom vylučovaní, čo sa deje aj pri poškodení obličiek. Z kyseliny močovej sa môžu tvoriť močové kamene a môže spôsobiť aj dnu. Dna (podagra) je choroba, ktorú spôsobuje ukladanie kryštálikov kyseliny močovej v kĺbe a prejavuje sa silnými záchvatmi bolesti, najčastejšie kĺbu palca na nohe.

Vysoká hladina kysliny močovej sa lieči úpravou stravy, v ťažších prípadoch sa užívajú lieky na jej zníženie.  

Sklon k infekciám

Pacienti s ochorením obličiek majú oslabenú obranyschopnosť, čo môže spôsobiť častejšie alebo ťažšie liečiteľné infekčné ochorenia. Je preto veľmi dôležité dodržiavať osobnú hygienu, pravidelne sa sprchovať a vymieňať bielizeň, umývať si ruky po príchode domov, pred jedlom… Pokiaľ je to možné, treba obmedziť kontakt s ľuďmi, ktorí trpia infekčným ochorením, ako je chrípka, angína, prechladnutie, či kašeľ. Obranyschopnosť podporuje pestrá strava, vitamín C, dostatok pohybu a spánku, otužovanie a pobyt na čerstvom vzduchu.  

Obličková choroba kostí

Najčastejším ochorením kostí, ktoré sprevádza chronické zlyhanie obličiek, je neschopnosť kostí metabolizovať niektoré kľúčové látky, ako je vápnik alebo fosfor. Objavuje sa nedostatok aktívneho vitamínu D, čo zhoršuje vstrebávanie vápnika z potravy. Kosti strácajú pevnosť, bolia a hrozí vyššie riziko zlomenín. Obličková choroba kostí však poškodzuje aj iné orgány – srdce, cievy či pľúca – ktoré sú ohrozené ukladaním kryštálikov vápnika s fosforom – kalcifikátov.

Základom liečby je zníženie hladiny fosforu, a to obmedzením jeho príjmu v strave a súčasne príjem dostatočného množstva vápnika. Pokiaľ to nestačí, lekár môže predpísať tzv. viazače fosfátov, ktoré sa užívajú s každým jedlom. V žalúdku na seba naviažu fosfor tak pevne, že zabránia jeho vstrebávaniu do organizmu. Pomáha aj užívanie vitamínu D v aktívnej forme.

Spracované z tlačových materiálov.