Na to, aby ste lepšie pochopili fungovanie jednotlivých buniek imunitného systému, vám odporúčam si zadovážiť CD: Bol raz jeden život . Zrejme to aj mnohí vo svojich dvd-tékach máte.
Moja známa tento seriál komentovala slovami, že je síce pekný, a jej deti ho majú radi, ale ona nechápe prečo v každej kapitole, či už je o koži, o mozgu alebo o trávení, tam stále lieta Kapitán Pierott a Psí, vypúšťajú biele muchy a poručík Baculko so svojimi podobne tučnými kolegami večne niečo hnusné požiera.
Tak dnes sa na to skúsime pozrieť z iného podhľadu a možno to bude prínosom pre vás.
foto: Bol raz jeden život Leukocyty – biele krvinky Je ich veľa – asi 600 na jednu červenú krvinku. Existuje päť hlavných typov leukocytov. Keď sa na ne pozeráme cez mikroskop, vidíme, že tri z nich majú zrnitý, granulový vzhľad. Sú to neutrofily ( tvoria asi 60 % zo všetkých), eozinofily ( 3%) a bazofily (7 %). Druhé dva hladšie typy leukocytov sú lymfocyty (25%) a monocyty (5%). Polovica armády leukocytov hliadkuje v krvi, zatiaľ čo druhá polovica je v tkanivách, kde je jej úlohou tiež kontrolovať, či je všetko v poriadku.
Ako reagujú leukocyty pri stretnutí s nepriateľom? Bazofily a niektoré lymfocyty vybuchujú ako míny a uvoľňujú chemické látky spúšťajúce zápalový proces. Potom sa na bojisko ponáhľajú neutrofily , eozinofily alebo monocyty ( makrofágy) a doslova hltajú votrelcov – procesom, ktorému sa odborne hovorí fagocytóza. Akonáhle spomínané bunky začínajú požierať, mení sa ich názov na fagocyty.
Väčšina leukocytov žije veľmi krátko – iba niekoľko hodín. V zdravej krvi je ich počet nízky. Ich rezervy sú však pripravené v kostnej dreni , v lymfatických uzlinách a v slezine, kde žijú týždeň. Pri prvom náznaku ochorenia, vypochodujú tieto rezervy na bojisko. Zároveň sa produkcia týchto krviniek zrýchli a vytvárajú sa potrebné nové jednotky. Táto „horúčkovitá“ výroba bielych krviniek spôsobuje vysokú teplotu, zatiaľ čo bolesti v hrdle ( spôsobené opuchnutím lymfatických uzlín), naznačujú, že telo usilovne bojuje s nepriateľom. ( Vidíte, aj preto je dôležité neznižovať hneď zvýšenú teplotu, aby sa telo mohlo účinne brániť.)
VIDEO Tajný kód Armáda bielych krviniek vie rozoznať bunky svojho vlastného tela. Ich molekulárne plášte majú totiž signalizujú „ sme telu vlastné“, na rozdiel od cudzorodých patogénov, ktoré nosia plášte iné. Každá látka, ktorú IS vníma ako cudzorodú sa nazýva antigén .
Telo sa stretáva so širokou paletou antigénov, ktorých počet sa ráta na tisíce. IS si preto musel vyvinúť zložitú sústavu, ktorá by mu umožňovala adekvátne reagovať.
Fagocyty sme už spomínali – požierajú, čo je telu cudzie. Ale lymfocyty sú prefíkanejšie. Tvoria ďalšiu samostatnú špeciálnu jednotku, ktorá má na starosti špecifickú imunitu. Tu existujú dve hlavné skupiny: T-lymfocycty a B-lymfocyty . Pod mikroskopom vyzerajú obe podobne, ale majú rôzne úlohy.
T-lymfocyty zabezpečujú bunkovú imunitu a B-lymfocyty protilátkovú. Sú totiž dopredu naprogramované, aby rozpoznali špecifický odtlačok antigénnych látok, vždy len určitého votrelca, od bežného vírusu chrípky až po baktériu tuberkulózy.
Samotné T- lymfocyty tvoria asi tri rôzne skupiny. Prvé z nich sú zabíjačské bunky. Druhou skupinou sú bunky supresorické – pomáhajú regulovať protiútok a chránia telo pred nadmernou reakciou, ktorá by mohla poškodiť vlastný organizmus.
Tretím typom sú bunky – pomocníci: povzbudzujú k činnosti B- lymfocyty . Označenie T- lymfocyty pochádza od slova týmus – detská žľaza . Je to žľaza, ktorá sa nachádza za hrudnou kosťou a v ktorej tieto lymfocyty získavajú svoje schopnosti.
Zázračné strely B- lymfocyty (kapitán Pierott) vyrábajú protilátky. Protilátky ( tie biele letiace muchy) sú vo svojej podstate bielkoviny a mieria na špecifické antigény. Vďaka svojim vlastnostiam sa dokážu na nepriateľa prilepiť, rozrušiť ho a zneškodniť. Protilátky tvoria základný prvok imunitnej reakcie. Protilátky sa iným slovom označujú imunuglobulíny.
lgG -protilátky sú najčastejšie imunoglobulíny a vyskytujú sa prevažne v krvnej plazme. Viažu mikroorganizmy a napr. baktériami tvorené, v plazme sa vyskytujúce jedovaté látky (=toxíny), takže môžu byť vzápätí lepšie zachytené fagocytmi nešpecifickej obrany. lgM -protilátky sú tvorené hlavne na začiatku obrannej reakcie. Aktivujú komplement nešpecifickej obrany obzvlášť účinným spôsobom. lgA -protilátky sa vyskytujú predovšetkým v slinách, v slznej tekutine, v pote, v nosovom hliene a v pľúcnych sekrétoch a sekrétoch žalúdočno-črevného traktu. Chránia hlavne sliznice orgánov pred bakteriálnymi infekciami. lgE -protilátky hrajú osobitnú rolu pri obrane pred parazitmi a pri alergických reakciách. Ak sa dostanú do kontaktu s alergénmi, napoja takzvané mastocyty, ktoré vedú k zápalovým alergickým reakciám. O úlohe lgD-protilátok je doposiaľ málo známe. Aj keď sú antigény takmer neviditeľné, akonáhle sa na nich naviažu protilátky začínajú vytvárať zhluky. Stávajú sa tak väčšími a tým ľahšími terčami pre fagocytové bunky – neutrofily a makrofágy (monocyty). Z negatívnej stránky sa stretávame s protilátkovou imunitou pri alergiách a systémových autoimunitných ochoreniach.
B-lymfocyty sa po boji premieňajú na „pamäťové bunky“, ktoré si budú ešte veľa rokov pamätať, s kým mali tú česť a pri najbližšej príležitosti sa zmobilizujú o to akčnejšie.
Okrem spomínaných buniek a protilátok, významnú funkciu v imunitnom systéme zohrávajú NK-bunky, K-bunky, komplement a cytokíny , ale tými vás už nejdem nezťažovať.
Blahoželám, že ste to dočítali až do cieľa, získavate zaslúžene kredit imunologického minima… 🙂
Loading...