Výskyt astmy sa podľa údajov Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) za posledných 10 rokov zdvojnásobil. Podľa odhadov WHO trpí vo svete astmou asi 300 miliónov ľudí a do roka 2025 to bude ešte o 100 miliónov viac. Problémy ľudí s astmou si tento rok pripomíname 3. mája v Svetový deň astmy.
„Priedušková astma (asthma bronchiale) patrí medzi choroby, ktoré právom nazývame civilizačnými a celosvetovo postihuje viac ako 300 miliónov jedincov. I keď je astma stará ako ľudstvo samo, v priebehu 20. storočia (najmä v jeho druhej polovici) sme zaznamenali enormný nárast jej výskytu. Z ochorenia, ktoré postihovalo okolo 0,5 percenta populácie sa stala hrozba postihujúca v niektorých končinách sveta až 25 percent populácie,” uviedol doc. MUDr. Ivan Solovič, CSc., prezident Slovenskej pneumologickej a ftizeologickej spoločnosti (SLS) a primár I. oddelenia pneumoftizeológie v Národnom ústave tuberkulózy, pľúcnych chorôb a hrudníkovej chirurgie vo Vyšných Hágoch.
Na Slovensku trpí astmou 3-5% populácie, u detí 6-7%
„Výskyt medzi jednotlivými krajinami je veľmi rozdielny, a napriek významným pokrokom v odhaľovaní príčin (genetické pozadie a vplyvy prostredia, spôsob života), zatiaľ nedokážeme uspokojivo vysvetliť rozptyl prevalencie od 1 do 25 percent populácie. V Slovenskej republike sa odhaduje výskyt na 3-5 percent populácie celkovo, u detí na 6-7 percent,” dodáva doc. MUDr. Ivan Solovič, CSc. Slovensko patrí spolu s Poľskom, Českom a Maďarskom ku krajinám s najviac znečisteným ovzduším v EÚ. Dlhodobo prekračujeme predovšetkým limity znečistenia prachovými časticami. Ľudia s astmou, alergiou a chronickou obštrukčnou chorobou pľúc sú prví, ktorí takéto zmeny pocítia.
Kvalita ovzdušia určuje, ako astmatici a alergici zvládnu deň
“Merania pritom ukazujú, že ani jedno zo slovenských miest nedosahuje potrebnú kvalitu ovzdušia. Mestá, ktoré majú najmenej znečistený vzduch – Bratislava, Malacky Senica prekračujú prijateľnú normu WHO dvoj až trojnásobne. Väčšina slovenských miest prekračovala limit troj až päťnásobne,” upozorňuje Andrej Vilim zo Slovenskej asociácie alergologických a astmatických pacientov. „Na Svetový deň astmy v roku 2022 preto chceme upriamiť pozornosť na znečistenie ovzdušia, respektíve kvalitu vzduchu, ktorú vieme všetci ovplyvniť,“ dodáva Vilim.
Zlá kvalita ovzdušia vystavuje väčšiemu riziku hlavne deti
„Deti sú menšie, takže dýchajú nižšie, nemajú ešte vyvinutý dýchací a imunitný systém a hlavne majú užšie dýchacie cesty,” upozorňuje RNDr. Ondřej Mikeš, PhD., český odborník na kvalitu ovzdušia z Masarykovej univerzity v Brne. Priedušková astma predstavuje najčastejšie chronické ochorenie dýchacieho systému u detí, pričom jej dopad na ďalší život človeka môže byť dramatický.
„Zatiaľ čo v detskom veku je väčšina astmy alergická, u dospelých narastá výskyt aj iných foriem astmy, a to vrátane nealergickej, ktorá je často ťažko liečiteľná,“ uvádza prof. MUDr. Miloš Jeseňák, PhD., FAAAAI, prezident Slovenskej spoločnosti alergológie a klinickej imunológie (SSAKI).
Znečistenie ovzdušia zásadným spôsobom prispieva nielen k zhoršeniu existujúcej astmy, ale je jedným z kľúčových faktorov pri zvyšovaní rizika vzniku astmy, tak u rizikových, ako aj nerizikových jedincov. „Zameranie sa na zlepšenie znečistenia ovzdušia predstavuje významnú súčasť komplexného pohľadu na liečbu a prevenciu astmy, ale aj alergií všeobecne“, dodáva prof. Miloš Jeseňák. SSAKI intenzívne pracuje na edukácii laikov ako aj na spolupráci s pacientskou organizáciou, aby spoločne dosiahli pozitívne zmeny v tejto oblasti.
Dôsledky fenoménu “mama taxi”
V mestách, v ktorých žijú traja zo štyroch Európanov, je hlavným zdrojom znečistenia ovzdušia cestná doprava. Vozidlá vypúšťajú znečisťujúce látky práve v našej dýchacej zóne. Deti bývajú vystavené znečistenému ovzdušiu pravidelne cestou do a zo školy a, žiaľ, aj pred školou či škôlkou, kde sa emisie z áut koncentrujú vo väčšej miere najmä v čase rannej špičky v dôsledku fenoménu „mama taxi“. Môže ísť o zvýšené koncentrácie oxidov dusíka (NOx), prachových častíc (PM10, PM2,5) a benzénu (C6H6), ktoré rovnako pochádzajú najmä z dopravy. Kvalitu ovzdušia sledujú pravidelne monitorovacie stanice Slovenského hydrometeorologického ústavu (SHMÚ). Okrem iného merajú aj koncentrácie prachových častíc PM2,5 – teda častíc s veľkosťou 2,5 mikrometra a menšou.
Odporúčania WHO, ktoré boli predstavené v septembri 2021, poskytujú jasné dôkazy o tom, aký negatívny dopad má znečistené ovzdušie na ľudské zdravie a to aj pri nižších koncentráciách znečisťujúcich látok. Odporúčania navrhujú nové limity na ochranu zdravia pre znečisťujúce látky v snahe chrániť zdravie obyvateľstva znižovaním koncentrácií kľúčových znečisťujúcich látok, z ktorých určité prispievajú aj k zmene klímy.
Aké bude dnes počasie? A aké bude dnes ovzdušie?
„Keď ideme von, automaticky kontrolujeme, aké bude počasie. Rovnakú rutinu by sme si mali osvojiť aj pre kontrolu kvality ovzdušia. Vystavenie sa znečistenému ovzdušiu počas pobytu vonku môže predstavovať riziko pre ľudské zdravie, najmä v prípade citlivých skupín obyvateľstva, kam radíme malé deti, tehotné ženy, seniorov a aj chronicky chorých pacientov vrátane astmatikov. O aktuálnom stave ovzdušia sa môžete pravidelne dozvedieť na webovej stránke Slovenského hydrometeorologického ústavu (SHMÚ) v rámci Spravodajstva o kvalite ovzdušia alebo cez našu webovú aplikáciu dnesdycham.sk ,“ doplnila Ing. Veronika Basta z Referátu koordinácie projektu LIFE IP – Zlepšenie kvality ovzdušia (Populair.sk) na Ministerstve životného prostredia SR.
Dnesdycham.sk
Okrem webovej aplikácie pripravuje projekt Populair.sk aj mobilnú aplikáciu dnesdycham.sk, ktorá bude svojich užívateľov informovať o zhoršení kvality ovzdušia aj pomocou možnosti nastavenia notifikácií používateľom, čo môže byť veľmi užitočná funkcionalita najmä pre citlivé skupiny obyvateľstva vrátane astmatikov.
„Na výskum a liečbu astmy sa každoročne vynakladajú nemalé prostriedky. Vďaka modernej liečbe môže absolútna väčšina pacientov žiť plnohodnotný život bez zvláštnych obmedzení, a to by malo byť aj do budúcna našou primárnou snahou. V súčasnosti sa vďaka účinným farmakám a snahe o uplatňovanie princípov kontroly nad astmou takmer nestretneme s potrebou ventilovať pacientov. Potreba hospitalizovať astmatikov je nízka a poklesla aj invalidizácia spôsobená týmto chronickým ochorením dýchacích ciest,” hovorí Doc. MUDr. Ivan Solovič, CSc., prezident Slovenskej pneumologickej a ftizeologickej spoločnosti.
___________
Tlačovú správu vydala Slovenská asociácia alergologických a astmatických pacientov, ktorá je členom Európskej federácie združení pacientov s alergiami a chorobami dýchacích ciest (EFA). EFA je nezávislá nezisková organizácia s centrálou v Bruseli v Belgicku, ktorá spája 45 združení pacientov s alergiami, astmou a chronickou obštrukčnou chorobou pľúc (CHOCHP) v 26 krajinách. Slovensko v EFA zastupuje naša pacientska organizácia.
(1 hlasov, priemerne: 5,00 z 5)
Loading...
