Detské strachy a úzkosti

Mária Kopčíková 18

Každý z nás, od najmenších detí, ža po starých ľudí, zažívame rôzne strachy a obavy. U detí sú tieto zážitky priam nevyhnutné. To, že sa vysporadúvajú s obavami, či dokonca úzkosťou, ich pripravuje na náročné životné situácie a nepríjemné zážitky.

Strach slúži k aktivácii obranných reakcií proti potenciálnej hrozbe. Aj keď nám ako rodičom sa môže zdať, že dieťa sa absolútne nemá čoho báť, pre dieťa to môže byť čokoľvek – vlajúce záclony v izbičke (za ktorými tuší ježibabu), vŕzgajúce schody, ostať samotné v izbe, nehovoriac o pavúkoch, hmyze, cudzích ľuďoch …

Zrejme prvý zjavný strach, ktorý sme si všetci odžili ako batoľatá, je strach z odlúčenia. Ďalšie strachy sa u detí objavujú v predškolskom veku s takzvanou „magickou fázou“, kedy deti majú veľkú fantáziu, všetko prežívajú veľmi reálne. S prichádzajúcou pubertou potom nastupujú obavy z toho čo bude, ako to bude, ako ma prijíma okolie.

Detské strachy sú normálne

Z psychologického hľadiska rozlišujeme u detí dva typy strachu:

  • vývinovo podmienené (strach zo straty fyzického kontaktu, strach z cudzích ľudí, strach z odlúčenia, strach zo smrti)
  • výchovou podmienené, resp. sociálne strachy

Úzkosť (anxieta) je definovaná ako obava bez zjavnej príčiny, nepríjemný duševný stav (negatívna emócia), ktorá je sprevádzaná predtuchou hrozby. Strach  je negatívna emócia viazaná na konkrétny objekt.

Úzkosť je aktuálny stav, úzkostlivosť je trvalá osobnostná dispozícia.

Úzkosť spôsobuje to, že človek sa z danej situácie snaží uniknúť, a to veľmi rýchlo. Je sprevádzaná telovými prejavmi – zvýšenou činnosťou srdca, potením, „motýľami“ v žalúdku. Pre deti je istá miera strachu z konkrétnej veci prínosná, pretože ich učí správať sa bezpečne, napr. ak má dieťa strach z ohňa, nebude sa hrať so zápalkami.

Povaha strachov a úzkostí sa mení ako dieťa rastie a vyvíja sa:

  • Bábätká zažívajú strach z cudzích ľudí.
  • Deti medzi 8 – 18 mesiacom sa boria so separačnou úzkosťou.
  • Vo veku 4 – 6 rokov zažívajú deti obavy z vecí a postáv, ktoré nie sú reálne (príšery, duchovia).
  • Starší školáci, 7 – 12 roční majú často strach z vecí, ktoré sa im môžu stať, ako zranenia, prírodné katastrofy.

Ako deti rastú, ich strachy miznú a/alebo ich nahradia iné. Dieťa, ktoré do piatich rokov nevedelo zaspať bez malého svetielka, zrazu miluje príbehy o duchoch a straší nimi malého súrodenca.

Prejavy úzkosti

Strachy typické pre deti sa menia s ich vekom. Patria sem napr.: strach z cudzích ľudí, z výšok, z tmy, zo zvierat, krvi, hmyzu, opustenia – osamotenia. U detí niekedy vznikne strach po nepríjemnom zážitku – typické je napadnutie psom alebo keď po prvý raz dieťa ostane samo večer doma.

Ak úzkostné prežívanie pretrváva, môže spôsobovať dieťaťu problémy. Medzi znaky, ktoré nám napovedia, že naše dieťa trpí úzkosťou:

  • je príliš prítulné, maznavé, impulzívne
  • je rozrušené
  • má tiky – napr. očné
  • má problémy so zaspávaním, prípadne sa budí zo spánku, nevie spať tak dlho a tak dobre ako predtým
  • potia sa mu ruky, rýchlo dýcha, silno mu bije srdce
  • sťažuje sa na bolesti hlavy, bolesti brucha, zvracia

Odhliadnuc od týchto príznakov – rodičia si zvyčajne všimnú, že ich dieťa nie je vo svojej koži a môžu sa pokúsiť s ním o tom hovoriť. Nastaviť počúvajúce ucho je vždy pomocné a už len to, že dieťa môže o svojom strachu či úzkosti hovoriť (aj keď to určite nenazve úzkosťou), mu pomôže ho prekonať.

Ako môžu pomôcť rodičia

To, ako sa dieťa popasuje so svojimi strachmi, závisí od jeho skúseností. Je dôležité, aby sme mu stým pomohli, boli mu oporou. Pamätáte si z detstva vetu „Čoho sa bojíš, veď tam žiadne strašidlo nie je!“ Alebo nejakú podobnú, ktorá išla po objasňovaní faktov, reality, ale váš reálny strach ostal akoby bokom?

S nástupom do školy môžu nastúpiť nové strachy a úzkosti, ktoré ale v tomto čase už je dieťa schopné potláčať. Čo sa môže stať a pre rodiča by to mal byť výkričník, keď sa dieťa začne zajakávať, pocikávať, je zrazu agresívne alebo naopak úplne tiché, akoby nechcelo byť videné …  K takémuto správaniu môže viesť viacero príčin, preto je dôležité, aby dieťa malo istotu, že kedykoľvek sa na rodiča obráti, ten tu bude pre neho, bude ho vnímať a počúvať a nebude jeho strach bagatelizovať.

Pomôcť môžete tak, že:

  • Uvedomte si, že strach je pre dieťa reálny, akokoľvek banálny sa vám môže zdať, a tak ho aj berte.
  • Neupriamujte sa na strachy. Ak sa napr. dieťa bojí psov, neprechádzajte na druhú stranu cesty len preto, aby ste sa nejakému vyhli. Toto by dieťa len utvrdilo v tom, že psov sa treba báť a vyhýbať sa im.
  • Naučte deti, ako hodnotiť svoj strach. Dieťa, ktoré je schopné posúdiť mieru svojho strachu na škále od 1 do 10 možno nabudúce povie, že sa bojí menej, ako predtým. Menšie deti môžeme napr. učiť hovoriť o strachu hrou „plný strachu po…“ – napr. som plný strachu po kolená znamená, že sa nebojím nejako veľmi, plný strachu po bruško znamená, že sa bojím už dosť veľa, plný strachu po hlavu znamená, že ma strach celého pohltil.
  • Naučte dieťa stratégie na zvládanie strachu.
    • Použite seba ako bezpečnú základňu. Dieťa si môže urobiť „výlet“ k objektu, ktorého sa bojí a potom sa vráti k vám – k základni – pre bezpečie a istotu. Potom si výlet môže zopakovať.
    • Naučte dieťa niekoľko formuliek, ktorými si samo bude vedieť dodať istotu: „Zvládnem to“, „Som O.K.!“.
    • Naučte dieťa relaxačné techniky, napr.: vizualizáciu (letíš na lietajúcom koberci, ležíš na pláži), hlboké dýchanie – môže si pri tom predstavovať, že pľúca sú balón a pomôžu mu ľahko sa vzniesť a odletieť.
  • Použite seba ako bezpečnú základňu. Dieťa si môže urobiť „výlet“ k objektu, ktorého sa bojí a potom sa vráti k vám – k základni – pre bezpečie a istotu. Potom si výlet môže zopakovať.
  • Naučte dieťa niekoľko formuliek, ktorými si samo bude vedieť dodať istotu: „Zvládnem to“, „Som O.K.!“.
  • Naučte dieťa relaxačné techniky, napr.: vizualizáciu (letíš na lietajúcom koberci, ležíš na pláži), hlboké dýchanie – môže si pri tom predstavovať, že pľúca sú balón a pomôžu mu ľahko sa vzniesť a odletieť.
  • Použite seba ako bezpečnú základňu. Dieťa si môže urobiť „výlet“ k objektu, ktorého sa bojí a potom sa vráti k vám – k základni – pre bezpečie a istotu. Potom si výlet môže zopakovať.
  • Naučte dieťa niekoľko formuliek, ktorými si samo bude vedieť dodať istotu: „Zvládnem to“, „Som O.K.!“.
  • Naučte dieťa relaxačné techniky, napr.: vizualizáciu (letíš na lietajúcom koberci, ležíš na pláži), hlboké dýchanie – môže si pri tom predstavovať, že pľúca sú balón a pomôžu mu ľahko sa vzniesť a odletieť.

Ďalšie inšpirácie, ako sa vysporiadať so strachom, nájdete aj tu.

S použitím: Jan-Uwe Rogge, Dětské strachy a úzkosti, Portál, www. kidshealth.org

1 Hviezdička2 Hviezdičky3 Hviezdičky4 Hviezdičky5 Hviezdičiek (23 hlasov, priemerne: 4,40 z 5)
Loading...
Author image

Mária Kopčíková

články autora...

Komentáre k článku

  1. Dobrý deň! Mám 6 ročnú dcérku a má stále strach,že je niekto za ňou..príde za mnou a postaví sa chrbtom ku mne a chce aby som ju objala..strašne sa bojí. Prosím,poraďte mi čo s tým

  2. Dobry den,som zufala mam 13rocnu dceru vybornu v skole kazdy ju chvali a uz mesiac ma problem zo spankom,ked ide do skoly tak sa boji ze sa nieco stane a pritom vie ze to bude stale stereotipny den.Nevie to presne opisat preco sa to stava.Trapi sa tym ze mi sa trapime a ze sa koly nej nevyspime,lebo ked nespi tak v noci nas budi,tak ju vezmem k sebe a manzel ide do detskej alebo do obyvacky.Prosim poradte mi,som zufala zacina to byt horsie a horsie.

  3. Pozdravujem. Moja 11ročná dcéra mala pred pol rokom taký divný „záchvat“ pri zaspávani. Začalo ňou mikať,očká jej nekontrolovateľne žmurkali, chrčala, ústa stiahnuté na stranu, ruky skrútené pri tele.. Na neurológii jej robili EEG nič sa nezistilo. Krv bola tak isto v poriadku. Dieťa zdravé. Potom bol kľud až do minulého týždňa, keď sa to zopakovalo.. Presne to isté. Povedala mi,že sa jej snívalo že som ju opustila a už som sa nevrátila. Uisťujem ju,že som tu pre ňu a nikdy ju neopustím. Teraz má problém zaspať, lebo sa bojí že sa jej tonstane zas… Leží a je zamyslená, premýšľa o tom. A ako keby si to tak sama privolavala.. Stále sa pýta, či je zdravá, či má mozog v poriadku a podobne. Skúsila som jej rozprávať taký príbeh o nás, ako sme v jarný deň niekde na lúke a je nam tam fajn. A prosila som ju, aby si tak vytvárala predstavu o tom. Zaspala ale asi dva krát sa ešte prebudila, kým tvrdo zaspala… Ako ju zbaviť toho strachu?

  4. Dobrý deň. Chcem sa opýtať moja dcérka má 10 mesiacov. Stále sa zľakne. Keď si niekto kychne alebo zvisi hlas alebo keď niekto s krikne veľmi sa zľakne a plače. A potom je taká celý deň je nespokojná tichá a smutná neviem ako jej mam pomôcť. Cry

  5. Pekny vecer prajem. Mame doma prvacika (6) a tretiacku (8). Syncek je sikovny, bystry, v skole sa mu dari. Je velmi citlivy,od malicka pritulny potrebuje citit dospeleho v blizkosti..Jedneho dna ho sestra vystrasila nejakou strasidelnou postavou z telky a odvtedy sa boji. Inac je hrdina,chcel by pozerat horory,hrat strasid.hry atd.ale pride vecer a to iste:“ja sa bojim“, „som smadny,idem pisat“ nevie zaspat bez toho aby bol niekto v spalni vedla,alebo pri nom. Dcerka nic neriesi spinka..prosim co robit,s manzelom sa uz nerozpravame vecer,len sa pri nom striedame,mame sa poradit s odbornikom? Dakujem.

  6. Dobrý deň,moja 3,5rocna dcéra začala od septembra chodiť na 4 hodiny do škôlky.Ked som jej doma o škôlke rozprávala veľmi sa tam tešila.Hned na druhý deň začala veľmi plakať,nechce tam chodiť,odčlenuje sa od detí ,niekedy preplače celé 4 hodiny.V poslednom čase zo sna kričí ako nechce tam ísť, začala sa picikavať, každé ráno ju preháňa a v poslednom období začala ráno zvracať.Ja už fakt neviem ako ďalej, či ju mám ešte nechať doma alebo ďalej ju dávať do škôlky . Prosím poraďte mi.

    1. Urcite by som sa s nou porozpravala, nepriamo sa pytala a zistovala, co robi pocas toho casu, ked je v skolke, co sa jej paci/nepaci. Taktiez by som sa porozpravala s pani ucitelkami. Pre dieta to musi byt velky sok a zmena – doteraz bolo cele dni s maminkou v prostredi, ktore pozna od narodenia. Teraz su tam nielen 2 nove dospele osoby, novy priestor, ale aj „milion“ malych ludi… Drzim palce, nech cim skor pride chvila, kedy sa zacne do skolky tesit.

  7. Po prečítaní komentov iných rodičov som si trochu vydýchla, že nie sme v tom sami, lebo sa posledné obdobie boríme s podobnými problémami: máme 8 ročnú dcérku , ktorá je v škole veľmi šikovná , aj tam rada chodí, pekne kreslí, cvičí gymnastiku , je bystrá ,ale čo posledné obdobie „vyrába doma“, nám zo začiatku vyrazilo dych: má neskutočný strach či fóbiu z bacilov, chorôb, smrti…pri rôznych príležitostiach sa nás pýta a zisťuje, či pichnutie v boku môže znamenať smrteľnú chorobu,nedávno som jej robila zábal pre vysokú horúčku , mala angínu a ona sa ma spýtala, či je tá choroba smrteľná…keď jej dám na chlebík nátierku, zistuje, či nie je po záruke, či nie je plesnová …….atd …..dokonca pár-krát sa u nej objavil taký zvláštny stav ,večer v postielke pred spaním alebo pred televízorom v obývačke začala plakať , že sa nevie nadýchnuť , krúti sa jej hlava ,bolí ju hlavička, inokedy bruško….boli sme aj u neurologičky, ktorá nič zásadné nezistila a odporučila očnú – aj sa zistilo, že potrebuje dioptrie a kardiovyšetrenie , tam sme ešte neboli….. stále mám pocit, že by sme to mali riešiť aj s psychológom ..alebo z toho vyrastie…..?

    ďakujem za reakcie , veľmi by ma potešila rada psychológa

    1. To co popisujete by mohla byt aj panicka porucha.skuste psychiatra, psychoterapeuta.psychologa nie.najprv je potrebne stanovit presnu diagnozu (ak nejaka je). Ale ak ma strach ze umrie,ze sa jej nieco stane, bez zjavnej priciny (dychavica,pocit na vracanie,busenie srdca,odkrvenie hlavy,malatnost,triaska,pohyb criev,strach z odpadnutia..-toto vsetko dokaze vyvolat nasa psychika,su to somaticke priciny).skuste, drzim palce.

  8. Dobry den,

     

     

    chcem sa opytat, moj skoro 3 rocny syn ma hrozny strach z pyrotechniky. Akonahle co i len v telke vidi ohnostroj, zacne sa skovavat a dostane uplnu triasku – hrozne sa trasie a neda sa ukludnit. Potom sa mi v noci budi uplakany. Dakujem za odpoved

  9. Dobry den potrebovala by som poradit mam 5 rocnu dcerku ktora sa zacala ba starkeho bola taka situacia ze videla ked isiel chovat prasiatko tak ho udrel a teraz ked ideme ku nim tak ked ho vidi zacne plakat a kricat podme domov prosim poradte mi mam ist snou k psychologicke? Vopred dakujem

  10. Dobrý deň, neviem čo sa deje s mojou 5 ročnou dcérkou. Asi 2 mesiace spí s nami v jednej posleli. Dovtedy pekne spinkala vo svojej postieľke. Teraz už ani zaspať nemôže sama, ja jej chcem aspoň zapnúť malú lampičku, ale nechce. Tak som pri nej hladkám ju, ale keď sa idem napríklad do kúpeľky umyť začne plakať, rozbolí ju vtedy bruško. Ona hovorí, že bojí sa tmy a nás nevidí keď zaspáva. Prosím poradte mi či to s tým, nemám ísť k psychologičke? Anna

    1. Skuste sa s nou vela rozpravat, pytat sa, ale nie priamo, coho sa boji… A ak nic nezistite, urcite chodte k psychologicke.

  11. Mám 8 -ročnú dcérku, ktorá má veľký strach byť sama v izbe, keď čo i len na chvíľu má zostať v izbe sama je z toho obrovský problém, vždy spí s nami v manželskej posteli, nijako sa nám nedarí ju presvedčiť, že má spinkať už sama. Dali sme jej posteľ do našej izby, ale nespí na nej.

    Bojí sa tmy, samoty, štekotu psa. Ináč je veselá, hravá a veľmi šikovná.

    Potrebovala by som poradiť ako bojovať s týmto problémom.

    Ďakujem. Majka

  12. Dobrý večer, tiež nás doma trápi jeden problém. Mám 9 a pol ročného syna . Ked sme boli na poslednej dovolenke, chcel ostat sám na izbe /bežne už doma ostával sám, keď som šla na nákup, alebo k lekárovi….nechcel ist s nami na masaž oproti/ Teraz už viem, že to bola obrovská chyba. Celé to trvalo približne hodinku a ked sme sa vrátili, bol celý bez seba, že sa o nás veľmi bál. Ubezpečila som ho, že to bolo len oproti, že vedel kde sme a že sme v poriadku. Dva mesiace bol pokoj a teraz znova začína mať až panický strach. Hlavne o mňa , či som došla v poriadku do práce, či ma niekto neprepadol, či ma nezrazilo auto , či som nezomrela… Viete mi prosím, niekto poradiť? ĎAkujem.

  13. nikdy neberiem strach mojej dcerky na lahku vahu, je to prirodzene, ze sa niektorych veci boji a vtedy sa snazim hlavne byt tu pre nu ako opora a istota, vzdy sa ukludni v mojom naruci smile

  14. Pekny den Tina,

    asi by som tomu dala ešte čas, keďže píšete že je to vec posledných dní. Skuste porozmyšľať, čo kt ymto otázkam môže viesť – nejaká udalosť v kolektíve škôlky, nejaké sledovanie TV (aj ked nie cielene, takto malým deťom stačí, že niekde niečo započujú). treba skusim zistit, preco tieto otazky kladie – spytat sa na to jej samej. Prečo ju to zaujima, prečo o tom rozmysla, netreba to nazyvat zrovna strachom, ale nech dostane priestor na vlastne vyjadrenie.

  15. Dakujem za clanok, s manzelom sme prave vo velkej neistote. Nasa 4.rocna dcerka nas posledne dni zneistuje otazkami, ci dycha a spyta sa nas to viac krat za den, ci nebude mat zapal pluc, boji sa, ci nepojde do nemocnice, ci nezje prsten, hracky, ci jej netecie krvicka, ci nema bacile – pyta sa nas, ci aj nam sa taketo veci stavali, ked sme boli malicki … stale ju uistujeme, ze vsetko je v poriadku, rodinka mame pekny vztah … neviem co sa deje, ci to je ovplyvnene nejakou fazou, ci mame vyhladat detsku psychologicku… Confused

Pridaj komentár