Juvenilná idiopatická artritída

MUDr. Elena Košková 0

Juvenilná idiopatická artritída – aká je to vlastne choroba? Je vyliečiteľná? Dostane sa moje dieťa z toho? Aké môže mať choroba následky?

Toto sú otázky, s ktorými sa rodičia najčastejšie obracajú na lekára.

Juvenilná idiopatická artritída (JIA)

je najčastejšie autoimúnne chronické ochorenie kĺbov, ktoré môže začať veľmi skoro a vedie ku krátkodobej alebo dlhodobej invalidite. Už v samotnom názve choroby je vystihnutá jeho základná charakteristika. Slovo juvenilná artritída znamená, že zápal kĺbov začína v mladom, resp. detskom veku do 16. roku života.

Slovo idiopatická vyjadruje, že nepoznáme priamu príčinu vzniku choroby, ako je to napr. pri reumatickej horúčke. Oddávna sa pri spustení zápalu kĺbov pripisuje význam infekcii niektorými vírusmi, resp. niektorými baktériami. V súčasnosti vieme, že vyvolávajúcich príčin chronického zápalu kĺbov je viac.

K najdôležitejším faktorom vzniku JIA patria zdedené vlohy, t. z. genetická predispozícia. Prítomnosť niektorých génov, ktoré sa častejšie vyskytujú u pacientov s určitou formou JIA, ovplyvňuje imunitný systém. Počas chronického zápalu sa v zvýšenej miere tvoria, najmä bunkami imunitného systému, dôležité mediátory zápalu, ktoré sú zodpovedné za jeho pretrvávanie v kĺboch.

Z vonkajších faktorov sú známe infekcia, psychologický stres, trauma. Choroba má rôzny priebeh. Môže začínať pomaly, ale aj naraz so silnými bolesťami kĺbov. Bolesť sa objavuje najčastejšie v pokoji a býva rôznej intenzity. Dieťa v dôsledku bolesti zapáleného kĺbu odmieta pohyb, čo už pri krátkodobom trvaní choroby vedie k poruche funkcie kĺbu.

 

Príznaky artritídy

Vo všeobecnosti deti majú menšiu vnímavosť bolesti ako dospelí, a preto prvým príznakom choroby môže byť porucha funkcie postihnutého kĺbu, najčastejšie krívanie. Inokedy je prítomná len bolesť a až neskôr sa objaví opuch kĺbu. Malé deti často nevedia lokalizovať miesto bolesti. Sťažujú si na bolesti nôh a niekedy aj rúk. 

Podľa postihnutia počtu kĺbov rozlišujeme formu oligoartikulárnu, artritída nepostihuje viac ako 4 kĺby a formu polyartikulárnu, čo znamená, že zapálených je 5 a viac kĺbov. Horúčka, únava, nechutenstvo, strata hmotnosti sú ďalšie všeobecné príznaky chronickej zápalovej reumatoidnej artritídy.

Z dlhodobého hľadiska sa choroba prejavuje celkovými poruchami rastu, či už v dôsledku pretrvávania vysokej zápalovej aktivity alebo ako dôsledok liečby glukokortikoidmi. Poruchy rastu môžu byť aj miestne v dôsledku poškodenia rastových centier. Napríklad zápal kolenného kĺbu trvajúci niekoľko mesiacov môže zapríčiniť asymetrický rast dolných končatín.

Zápal môže pôsobiť stimulačne na rastové štrbiny, vtedy je noha na strane postihnutého kĺbu dlhšia, alebo môže viesť k predčasnému uzáveru rastovej štrbiny, a vtedy noha prestane rásť.

Okrem zápalu kĺbov závažným mimokĺbovým príznakom je zápal očí, dúhovky a vráskavca (iridocyklitída), rohovky (keratitída), ktoré pri neskorom diagnostikovaní a nedostatočnej liečbe môžu viesť až k slepote. Zákernosť zápalu očí spočíva v tom, že môže prebiehať pomaly a navonok sa nemusí výraznejšie prejaviť. Pravidelné špeciálne vyšetrenie očí u očného lekára je nevyhnutnou súčasťou dlhodobej starostlivosti o pacienta s JIA.

Zriedkavejšie sa môže vyskytovať aj zápal srdcovej blany či srdcového svalu, ktorý môže prebehnúť bez toho, aby sa rozpoznal a bol správne liečený.

Liečba juvenilnej artritídy

Liečba dieťaťa, u ktorého pediater-reumatológ diagnostikoval juvenilnú idiopatickú artritídu je komplexná. Obvykle je dlhodobá a jej cieľom je potlačiť zápal a zároveň urobiť všetko preto, aby nedošlo k porušeniu funkcie zapáleného kĺbu a zachovala sa svalová sila, funkcia kĺbov a zabezpečil sa normálny rast, fyzický a psychický vývoj dieťaťa.

Splniť tieto ciele nie je možné bez pediatrického reumatológa, ktorý koordinuje spoluprácu lekárov – špecialistov aj z iných odborov, ako je napr. očný lekár, rehabilitačný lekár, ortopéd, zubný lekár, niekedy psychológ. Nezastupiteľné miesto pre splnenie požiadaviek úspešnej liečby patrí rodine dieťaťa. Rodičia majú právo dostať informácie o možnostiach liečby. Pediatrický reumatológ by mal rodičom objasniť plánovanú liečbu dieťaťa a čo sa od nej očakáva.

Aké lieky môže dostávať dieťa s juvenilnou idiopatickou artritídou?

Výber vhodných liekov závisí od typu choroby, množstva zapálených kĺbov, prítomnosti iných mimokĺbových prejavov choroby, a napokon aj od prítomnosti prognosticky dobrých, resp. nepriaznivých faktorov vývoja choroby.

Základom liečby na začiatku choroby sú lieky, ktoré tlmia bolesť, znižujú teplotu a majú aj mierny protizápalový účinok. Tieto lieky by sa mali podávať pravidelne aspoň 6-8 týždňov, kým sa preukáže ich účinok. Počas liečby týmito liekmi je potrebné sledovať nežiaduce vedľajšie účinky. Tieto sú vždy vyznačené na príbalovom letáčiku, napriek tomu, by lekár mal informovať rodiča aspoň o najzávažnejších.

Ďalšou skupinou sú lieky, ktoré neúčinkujú proti bolesti a zápalu ihneď, ale až po niekoľkých týždňoch až mesiacoch. V súčasnosti sa liečba týmito liekmi začína skôr, už počas prvých mesiacov od začatia choroby. Nevyhnutné je sledovať bezpečnosť liečby kontrolou vybraných laboratórnych ukazovateľov v 4 až 8 týždňových intervaloch.

Hormonálna liečba glukokortikoidmi či už v infúznej alebo tabletkovej forme je v súčasnosti vyhradená pre liečbu ťažkých foriem JIA. Oveľa častejšie sa podávajú kortikoidy priamo do chorého kĺbu. Cieľom takéhoto postupu je zabrániť mnohým nežiaducim účinkom, ktoré sú dôsledkom celkového podávania glukokortikoidov.

Pre najzávažnejšie formy JIA, ktoré nedostatočne odpovedajú na klasickú liečbu, je vyhradená biologická liečba. Biologická liečba priamo zabraňuje tvorbe alebo účinku bielkovín, ktoré sprostredkúvajú zápal.

V budúcnosti sa nádeje vkladajú aj do génovej liečby, ktorá bude určite opodstatnená pre niektoré formy JIA.

Neodmysliteľnou súčasťou komplexnej liečby je pravidelná rehabilitácia, niektoré fyzikálne postupy, používanie protetických pomôcok a psychologická príprava.

Prognóza ochorenia

Na otázku rodičov aká je prognóza choroby ich dieťaťa, je ťažko odpovedať. Na začiatku ochorenia sa často nedá jednoznačne určiť priebeh choroby, či sa ju podarí úplne potlačiť alebo jej aktivita môže s rôznou intenzitou pretrvávať až do dospelosti. Platí však, čím dlhšie trvá zápal kĺbu, tým je väčšie riziko jeho poškodenia s následným obmedzením až stratou funkcie. Aj z tohto pohľadu je juvenilná idiopatická artritída závažná choroba.

Liečba tejto choroby patrí do rúk skúseného odborníka – špecialistu, ktorý starostlivo monitoruje liečbu a jej účinky. Dieťa s chronickým zápalom kĺbov je často limitované vo svojich aktivitách, častejšie môže chýbať v škole.

Cieľom komplexnej liečby pacienta s JIA je zabezpečiť čo najlepšiu kvalitu života. Vďaka súčasným možnostiam liečby sú výsledky podstatne lepšie ako boli pred rokmi. Úspech liečby je podmienený dobrou spoluprácou s rodičmi a dobrým rodinným zázemím dieťaťa.

Optimálna je integrácia chorého dieťaťa medzi ostatné deti. Veľmi dôležitou je motivácia k vzdelávaniu a využívanie každej schopnosti dieťaťa. Úloha školy a kvalitných pedagógov je stále nedocenená. Cieľom je dosiahnuť vzdelanie, ktoré v dospelosti umožní adekvátnu prácu, a tým aj lepšiu kvalitu života a nezávislosť.

V rámci Ligy proti reumatizmu je veľmi osožné vydávanie informačných brožúrok a letákov pre deti s reumatickými chorobami a ich rodičov. V rámci osvety a vzdelávania motivujúcim prvkom sú rekondično – vzdelávanie pobyty, na ktorých sa zúčastňujú deti spolu s rodičmi a vzájomne si vymieňajú svoje skúsenosti.

1 Hviezdička2 Hviezdičky3 Hviezdičky4 Hviezdičky5 Hviezdičiek (32 hlasov, priemerne: 4,20 z 5)
Loading...

Pridaj komentár