Ucho pod drobnohľadom

Podľa funkcie a stavby sa ucho člení na vonkajšie, stredné a vnútorné ucho.

VONKAJŠIE UCHO pozostáva z ušnice a vonkajšieho zvukovodu. Zachytáva a zhromažďuje zvukové vlny. Svojim zakrivením pomáha lokalizovať odkiaľ zvuky prichádzajú. Na konci vonkajšieho zvukovodu sa nachádza zvláštna membrána – bubienok, na ktorú dopadajú zvuky zachytené zvonku. Tvorí vzduchotesnú bariéru medzi vonkajším a stredným uchom.

STREDNÉ UCHO je dutina medzi bubienkom a vnútorným uchom. Naprieč dutinou stredného ucha sú za sebou pospájané tri najmenšie kostičky nášho tela – kladivko, nákovka a strmienok. Ich úlohou je spájať bubienok s ďalšou membránou – oválnym okienkom (tá už tvorí začiatok vnútorného ucha). Kostičky fungujú ako zosilovač zvuku.

Stredné ucho, podobne ako vonkajšie je tiež naplnené vzduchom, ktorý sa doň dostáva cez Eustachovu trubicu. Tento úzky asi 4 cm dlhý kanálik vedie z otvoru na konci nosovej dutiny do stredného ucha. Jeho hlavnou úlohou je vyrovnávať tlaky, aby na oboch stranách bubienka bol rovnaký tlak vzduchu. Preto keď sa Eustachova trubica prechodne zablokuje, napríklad v dôsledku silnej nádchy alebo zväčšenej nosnej mandle, naruší sa aj tlaková rovnováha a zhorší sa sluch.

VNÚTORNÉ UCHO je celé zanorené do skalnej kosti. Smerok do mozgu z neho vybieha sluchový nerv. Vnútorné ucho tvorí:

• slimák so zmyslovými bunkami na vnímanie vlnových dĺžok,
• polkruhový kanál,
• vačky so zmyslovými bunkami na vnímanie polohy.

Vnútorné ucho je miesto, kde dochádza k samotnému prevodu mechanickej vibrácie na elektrické nervové signály – to sa deje práve v slimákovi - v bludisku kostných kanálikov, membránových trubičiek naplnených tekutinou a miliardami zvukových senzorov.

Vonkajšie ucho, stredné ucho a slimák patria k orgánu sluchu. Polkruhový kanál a vačky tvoria polohovo-rovnovážny orgán, ktorý okrem spoločného umiestnenia nemá so sluchom nič spoločné. Tento orgán slúži na detekovanie pohybov hlavy či tela a pomáha nám udržovať rovnováhu.

Ako funguje sluch –jasne a stručne

Uchom vnímame zvuky. Zvuk je mechanické vlnenie, ktoré rozkmitáva okolitý vzduch. Do ucha je zachytené ušnicou, postupuje vonkajším zvukovodom, rozkmitá bubienok, vďaka stredoušným kostičkám sa zosilní a prenesie na blanku oválneho okienka a odtiaľ do slimáka. Tekutina vo vnútri slimáka rozkmitá membránu s vláskovými bunkami. Tým dôjde k ich podráždeniu, ktoré sa prenesie sluchovým nervom na spracovanie do mozgu. A my si uvedomíme, že okolo nás nekmitajú len tak „nejaké“ vlny, ale náš potomok práve prvýkrát povedal „mama“, alebo sa v noci už po piaty krát zobudil a ZASE reve…

Použitá literatúra: Ľudské telo, contmedia 2006

Foto a ilustrácia: archív redakcie