„Si hluchý? Asi ti treba prepláchnuť uši!“
Slepota oddeľuje človeka od vecí, hluchota od ľudí. Pre orientáciu v okolitom svete je sluch náš druhý najdôležitejší zmysel, teda je hneď po zraku. Osobitnú úlohu získava pri priamej komunikácii – dovoľuje nám hovoriť i počúvať slová druhých, tešiť sa z melódie alebo byť včas varovaný pred hroziacim nebezpečenstvom. Okrem toho sa v uchu nachádza orgán, ktorý sprostredkúva informácie o pohybe a polohe tela.
Čo vlastne počujeme
Prakticky všetky zvuky majú svoj pôvod vo vlnení vzduchu a vibráciách, ktoré sluchový orgán zachytáva a spracuváva. V uchu sa vlnenia menia na elektrické nervové impulzy, ktoré sú vedené príslušnými nervovými dráhami do mozgu, do sluchového centra. Vlny sa vo vzduchu šíria od svojho zdroja podobne ako vlnky kruhov na vodnej hladine po hodení kameňa. Frekvencia určitého zvuku udáva počet vlniek za sekundu a meria sa v hertzoch (Hz), pričom 1 Hz značí jednu vlnku za sekundu. Frekvenciu vnímame ako výšku zvuku – čím vyššia frekvencia, tým vyšší tón.
Človek je schopný vnímať zvukové vlny v rozpätí 20 – 20 000 Hz (hertzov). Množstvo zvukových súčastí ľudskej reči leží v pomerne úzkom frekvenčnom pásme v rozmedzí 2000 – 5000 Hz a naše vonkajšie ucho (ušnica a vonkajší zvukovod) je naladené práve tak, aby na ne optimálne reagovalo.
Ucho pod drobnohľadom
Podľa funkcie a stavby sa ucho člení na vonkajšie, stredné a vnútorné ucho.
VONKAJŠIE UCHO pozostáva z ušnice a vonkajšieho zvukovodu. Zachytáva a zhromažďuje zvukové vlny. Svojim zakrivením pomáha lokalizovať odkiaľ zvuky prichádzajú. Na konci vonkajšieho zvukovodu sa nachádza zvláštna membrána – bubienok, na ktorú dopadajú zvuky zachytené zvonku. Tvorí vzduchotesnú bariéru medzi vonkajším a stredným uchom.
STREDNÉ UCHO je dutina medzi bubienkom a vnútorným uchom. Naprieč dutinou stredného ucha sú za sebou pospájané tri najmenšie kostičky nášho tela – kladivko, nákovka a strmienok. Ich úlohou je spájať bubienok s ďalšou membránou – oválnym okienkom (tá už tvorí začiatok vnútorného ucha). Kostičky fungujú ako zosilovač zvuku.
Stredné ucho, podobne ako vonkajšie je tiež naplnené vzduchom, ktorý sa doň dostáva cez Eustachovu trubicu. Tento úzky asi 4 cm dlhý kanálik vedie z otvoru na konci nosovej dutiny do stredného ucha. Jeho hlavnou úlohou je vyrovnávať tlaky, aby na oboch stranách bubienka bol rovnaký tlak vzduchu. Preto keď sa Eustachova trubica prechodne zablokuje, napríklad v dôsledku silnej nádchy alebo zväčšenej nosnej mandle, naruší sa aj tlaková rovnováha a zhorší sa sluch.
VNÚTORNÉ UCHO je celé zanorené do skalnej kosti. Smerok do mozgu z neho vybieha sluchový nerv. Vnútorné ucho tvorí:
- slimák so zmyslovými bunkami na vnímanie vlnových dĺžok,
- polkruhový kanál,
- vačky so zmyslovými bunkami na vnímanie polohy.
Vnútorné ucho je miesto, kde dochádza k samotnému prevodu mechanickej vibrácie na elektrické nervové signály – to sa deje práve v slimákovi – v bludisku kostných kanálikov, membránových trubičiek naplnených tekutinou a miliardami zvukových senzorov.
Vonkajšie ucho, stredné ucho a slimák patria k orgánu sluchu. Polkruhový kanál a vačky tvoria polohovo-rovnovážny orgán, ktorý okrem spoločného umiestnenia nemá so sluchom nič spoločné. Tento orgán slúži na detekovanie pohybov hlavy či tela a pomáha nám udržovať rovnováhu.
Ako funguje sluch –jasne a stručne
Uchom vnímame zvuky. Zvuk je mechanické vlnenie, ktoré rozkmitáva okolitý vzduch. Do ucha je zachytené ušnicou, postupuje vonkajším zvukovodom, rozkmitá bubienok, vďaka stredoušným kostičkám sa zosilní a prenesie na blanku oválneho okienka a odtiaľ do slimáka. Tekutina vo vnútri slimáka rozkmitá membránu s vláskovými bunkami. Tým dôjde k ich podráždeniu, ktoré sa prenesie sluchovým nervom na spracovanie do mozgu. A my si uvedomíme, že okolo nás nekmitajú len tak „nejaké“ vlny, ale náš potomok práve prvýkrát povedal „mama“, alebo sa v noci už po piaty krát zobudil a ZASE reve…
Použitá literatúra: Ľudské telo, contmedia 2006
Foto a ilustrácia: archív redakcie
