Zápal slepého čreva u detí

Je apendix dôležitý?

Má nejakú úlohu a je pre život nevyhnutný? Appendix pre život nie je nevyhnutný, aj keď nejakú úlohu má a to najmä u najmenších detí. Podieľa sa pri imunitných funkciách čreva.

Kedy a prečo vznikne zápal apendixu?

Zápal appendixu sa nazýva appendicitída (appendicitis acuta) a patrí medzi náhle príhody brušné. U najmenších detí je veľmi zriedkavá. Od narodenia do štvrtého roku života postihne asi 2 deti z 10000. Vo veku medzi 10. a 17. rokom je to 25 detí z 10000. Celkovo, vrátane dospelých, appendicitída postihuje okolo 7% populácie. Appendicitídu má dva krát viac chlapcov ako dievčat. Prečo zápal vzniká, to presne nevieme, ale majú pri tom vplyv baktérie, ktoré sú v appendixe, upchanie apendixu a jeho nedokrvenie. Tiež je známy vplyv potravín, napríklad málo vláknin. Ale poradiť, čo treba robiť alebo nerobiť, aby nevznikla appendicitída, to nevieme.

Je toto ochorenie nebezpečné?

Ochorenie má rýchly priebeh a pri neliečení môže viesť ku smrti pacienta (u 0,1-1% detí s appendicitídou). Nebezpečnejšia je u najmenších detí, lebo sa u nich ťažšie rozpozná. Vzniknutý zápal pokračuje až vedie ku odumretiu časti appendixu (gangréne) a následnému „prasknutiu“ (perforácii). Od prvých príznakov zápalu až po „prasknutie“ stačí obyčajne 72 hodín. Z „prasknutého“ appendixu sa vyliaty obsah (bakteriálna infekcia) dostáva do dutiny brušnej a vzniká život ohrozujúci hnisavý zápal pobrušnice. Neliečený vedie ku šoku a smrti.

Aké sú príznaky appendicitídy?

Je rozpoznanie appendicitídy jednoduché? Typickými príznakmi sú bolesť brucha (okolo pupku alebo v pravom podbrušku), nechutenstvo a zvracanie, zvýšená teplota. Príznaky sú obyčajne naplno rozvinuté po 24 hod. od začatia ochorenia.

Ak sú tieto príznaky prítomné ide o appendicitídu? To nevie ani rodič ani lekár. Môže a nemusí ísť. Podobné príznaky má aj gastroenteritída („črevná chrípka“, aj iné ochorenia). Taktiež poloha apendixu za hrubým črevom, vo výnimočných prípadoch poloha na ľavej strane brucha sťažuje diagnostiku. Môžu nám pomôcť krvné testy, ktorými zisťujeme prítomnosť zápalu a zobrazovacie vyšetrenie sonografom, ktorým možno niekedy rozoznať známky appendicitídy. Ku 100% istote, ktorou potvrdíme, či vylúčime appendicitídu sa však môžeme iba priblížiť. Výsledkom sú na jednej strane neskoro operovaní pacienti s „prasknutým“ appendixom a na strane druhej operovaní pacienti bez známok zapáleného appendixu.

Ako sa lieči appendicitída?

Lieči sa chirurgicky odstránením zapáleného appendixu (appendectomia) v celkovej anestézii.  Štandardnou metódou je miniinvazívny, laparoskopický prístup. V súčasnosti aj metóda cez jediný 2,5 cm dlhý rez cez pupok (SILS single incision laparoscopy). Stále sa však používa aj klasický prístup do dutiny brušnej cez rozrezanú brušnú stenu.

Appendektómiu u detí nepovažujem za vhodnú na riešenie jednodňovou chirurgiou. Dĺžka hospitalizácie pri nekomplikovenej  operácii je obyčajne 3-4 dni. Pobyt na lôžku pri perforačnej appendicitíde („prasknutý appendix“) s hnisavým zápalom pobrušnice, alebo s následnými kompikáciami môže trvať týždne. Okrem operácie je pacient zabezpečený antibiotickou liečbou (až trojo antibiotík naraz) a komplexnou starostlivosťou.

Kedy sa appendicitída neoperuje?

 Vtedy, keď „prasknutý apendix“ nespôsobí hnisavý zápal celej pobrušnice, ale v jeho okolí vznikne ohraničené hnisavé ložisko (periappendikulárny absces), obyčajne o priemeru niekoľkých centimetrov. Aj tento stav vyžaduje hospitalizáciu a antibiotickú liečbu. Po ústupe teplôt a bolestí sa hnisavé ložisko začína vstrebávať (po 5-10 dňoch). Po 6-tich mesiacoch, kedy je ložisko (zápalový tumor) úplne vstrebané, vyoperujeme appendix plánovane.

Ako by sa mal zachovať rodič?

Pokiaľ sa objavia spomenuté príznaky, alebo iba niektoré z nich (bolesť v strednej, alebo dolnej pravej časti brucha, nechutenstvo, vracanie a zvýšená teplota), mal by rodič navštíviť detského lekára, pokiaľ sa stav do štyroch hodín nelepší.

Pokiaľ detskému lekárovi nie je zrejmé, že ide o „črevnú chrípku“ (akútnu gastroenteritídu), odošle dieťa ku chirurgovi. Ten po vyšetrení a zhodnotení stavu dieťaťa toto s poučením odošle domov, alebo príjme na lôžko, kde pacient dostane infúznu liečbu a skúsený chirurg rozhodne, či bude dieťa operovať, alebo nie.  

Aký vývoj môže rodič očakávať po operácii?

Bezprostredne po operácii a v prvý pooperačný deň (to je ten, keď po operácii prejde noc), je pre pacienta najťažší, lebo môže byť ubolený aj napriek infúznej liečbe a tlmeniu bolestí. Pacient v prvý pooperačný deň začne piť čaj, druhý deň tekutú stravu a tretí pooperačný deň diétne jedlo. V nasledujúcom niekoľko mesačnom období sa treba vyvarovať najmä nafukujúcej strave (hrozno, kukurica…) Toto je bežný a najčastejší priebeh.

Pooperačné komplikácie

• Z chirurgických komplikácií je veľmi raritným vnútrobrušné krvácanie, ktoré je zákerné v tom, že ho navonok nevidíme. Preto je pacient pod dohľadom školeného personálu.
• Zriedkavo sa stane, že vznikne hnisavý zápal v oblasti operačnej rany. Tento sa vylieči lokálnou liečbou. O niekoľko dní sa môže objaviť hnisavé vnútrobrušné ložisko, ktoré zvládneme antibiotickou liečbou, zredka vyžaduje vyčistenie operáciou.
• Vnútrobrušné zrasty – zlepenia črevných kľučiek navzájom môžu byť nepozorované a môžu sa prejaviť aj o niekoľko rokov, najmä pri diétnej chybe. Zrasty spôsobia mechanickú prekážku pri posúvaní obsahu v črevách a vznikne črevná nepriechodnosť (ileus), kedy môže pacienta čakať aj niekoľko ďalších operácií.

Tieto možné komplikácie sú dostatočným argumentom na otázku, či nevyoperovať appendix preventívne…

(24 hlasov, priemerne: 4,10 z 5)

Loading...