Antibiotiká a otázky okolo nich

1. Ako vlastne vzniká rezistencia proti antibiotikám?

Rezistencia vznikne, keď sa pôvodca choroby zmenou dedičných vlastností (mutáciou) stáva na antibiotikum necitlivý. Mutácia je bežným prírodným javom, ktorý umožňuje zachovanie života v priebehu evolúcie aj za nepriaznivých podmienok. Nasadenie antibiotika vedie k tomu, že v organizme prežijú len tie baktérie, ktoré sa stali odolnými. Inými slovami: Antibiotiká vytvárajú takzvaný selekčný tlak na baktérie, a tak prežijú len tie najživotaschopnejšie, najodolnejšie. Tie následne odovzdajú rezistentné gény ďalším baktériám a po rozmnožení vyvolajú infekciu, ktorá už príslušným antibiotikom nebude zvládnuteľná.

2. Existujú antibiotiká, proti ktorým ešte nie je rezistencia?

Dôsledkom evolučného vývoja je, že selekčný tlak vývoja rezistencie postupuje. Neexistuje žiadne antibiotikum, proti ktorému by nebola žiadna rezistencia.

Baktérie získavajú postupom času rezistenciu na antibiotiká, ale stále sa vyvíjajú nové antibiotiká. Ako skončia tieto preteky ?

Ak v týchto pretekoch vývoja rezistencie zvíťazia pôvodcovia chorôb, alebo my, záleží hlavne na tom, aký náskok získame v novom vývoji účinných antibakteriálnych látok, ale predovšetkým, či sa nám pomocou reštrikčných opatrení a dodržiavaním hygienických zásad podarí zabrániť rozširovaniu rezistentných pôvodcov.

3. Kedy antibiotiká pomáhajú a kedy ich nasadenie nemá žiadny zmysel?

Nachladnutie
Bolesti v hrdle, nádcha, kašeľ, bolesti kĺbov, pomaly stúpajúca horúčka, to sú príznaky obyčajného nachladnutia. Nákazu spôsobuje vírus, ktorý sa k nám dostane vzduchom (kvapôčkovou nákazou) alebo prenosom infikovanými rukami. Táto choroba netrvá dlhšie ako týždeň, organizmus sa s ňou vyrovná väčšinou sám. Antibiotiká tu vôbec nepomáhajú. Naopak telo zbytočne zaťažia a vystavia zbytočnému riziku výskytu možných nežiadúcich účinkov a oslabeniu imunity.

Chrípka
Pravá chrípka, odborne influenza, je spôsobená taktiež vírusom a má podobné príznaky ako nachladnutie, ale s rýchlym nástupom horúčky a jej vysokými hodnotami. Ani antibiotiká v tomto prípade nemajú žiadny vplyv na priebeh ochorenia. Chrípka sa však musí brať vážne, pretože pre starších pacientov a pacientov so slabým imunitným systémom môže byť aj smrteľná. Chorobe sa predchádza zamedzením kontaktu s chorými alebo očkovaním (vyskytuje sa v jeseni a v zime). Len v prípadoch, kedy sa testom preukáže aj pridružená bakteriálna infekcia, majú antibiotiká zmysel. V ťažkých prípadoch je možné nasadenie prostriedku proti vírusom (tzv. virostatikum).

Angína
Iba 30 % všetkých angín je bakteriálneho pôvodu a z týchto 30 % je asi 90 % spôsobené Streptokokom pyogenes. Samotný priebeh ochorenia nie je natoľko nebezpečný. Problémom a dôvodom, prečo je potrebné liečiť streptokokovú infekciu antibiotikami, sú možné poststreptokokové komplikácie: reumatická horúčka, postihnutie srdca alebo postihnutie ľadvín (glomerulonefritída). Liekom prvej voľby je penicilín (našťastie s dobrou citlivosťou našich streptokokov), ktorý tiež patrí medzi najmenej toxické antibiotiká.
Preto tiež reakcia rodiča – lekár mi dal iba penicilín – rozhodne nie je na mieste. Stáva sa však, že nález v hrdle nie je jednoznačný, vtedy je výbornou pomôckou na vylúčenie streptokokových pôvodcov tzv. streptest, dostupný aj v niektorých našich pediatrických ambulanciách. Potrebný je výter z hrdla pred nasadením ATB, a to aj v prípade súčasného vyšetrenia streptestom, ktorý niekedy vykazuje určitú chybovosť.

Zápal močových ciest
Hlavne u žien sú zápaly močového mechúra dosť časté. Spôsobujú ho väčšinou baktérie Escherichia coli, ktoré sa bežne vyskytujú v našich črevách. Táto choroba sa často musí liečiť antibiotikami, aby sa predišlo chronickému priebehu, inak by sa baktérie mohli usadiť na stenách močového mechúra alebo preniknúť až do ľadvín a spôsobovať opakujúce sa ťažkosti. Pretože tieto baktérie bývajú proti rôznym antibiotikám odolné, lekár by mal urobiť skúšky na zistenie pôvodcu. Je potrebné zdôrazniť, že u malých detí sa môžeme stretnúť s atypickým priebehom infekcie močových ciest, a preto v prípade akýchkoľvek nejednoznačných príznakov je vhodné dať vyšetriť aj moč.

Kožné choroby
Hlavne malé deti často trpia zapálenými chrastami (Impetigo cantagiosa). Nákazlivá kožná choroba má pôvod v bakteriálnej infekcii a často sa musí liečiť antibiotikami.

Zápal pľúc
Bakteriálny zápal pľúc (pneumonia) sa musí liečiť antibiotikami. Je potrebné urobiť CRP + RTG, príp. ďalšie sérologické vyšetrenie z krvi a podľa výsledkov liečiť. Výter z hrdla v tomto prípade nemá žiadnu cenu.

NA ZÁVER

Na baktérie a vôbec na infekčné ochorenie sa netreba pozerať ako na strašiaka. Tak ako ony, tiež my podliehame selekčným tlakom a pri kontakte s nimi si budujeme imunitu. Dôležité preto nie je bojovať proti nim antibiotikami alebo prílišnou „sterilitou“ priestoru, kde žijeme, ale posilňovaním imunitného systému: správnou výživou, otužovaním a prekonávaním bežných infekcií bez antibiotík.
Takýmto prístupom budeme nielen odolnejší proti infekciám, ale zostane nám „železná rezerva“ – antibiotiká pre naozaj život ohrozujúce a bez ich pomoci nezvládnuteľné infekčné ochorenia.

Ilustračné foto: www.sxc.hu