Antibiotiká 1.

Antibiotiká často bez účinku

Mamička dvojročnej Katky sa na pieskovisku sťažuje druhej mamičke: „Asi budem musieť zmeniť detskú lekárku. Katke sa naposledy ťahala choroba takmer tri týždne a ona jej nechcela predpísať žiadne antibiotiká! Vraj je to bežné ochorenie vírusového pôvodu a na to antibiotiká nezaberajú. Iná lekárka synovi mojej známej predpisuje pri každom ochorení tie najlepšie antibiotiká, a on je zakaždým do troch štyroch dní zdravý ako rybička! Naša pediatrička asi na mojej Katke šetrí body pre poisťovňu, nikdy jej nechce predpísať žiadne drahšie lieky. Len raz, keď mala niečo s prieduškami, jej ich dala…“ Druhá mamička ju však preruší: „Myslím, že Katkina pediatrička je nielen dobrá odborníčka, ale aj veľmi zodpovedná lekárka.“ A viete, že tá druhá mamička mala pravdu?

Katastrofický scenár

Antibiotiká, pôvodne zázračná zbraň proti zápalu pľúc a tuberkulóze, už zďaleka nie sú takou účinnou zbraňou ako v minulosti, a dokonca niekedy celkom zlyhávajú. Pôvodcovia nákazy sa stávajú dokonca aj proti novo vyvinutým antibiotikám rezistentnými, medicína sa stáva bezmocnou a pacient je odkázaný na svoje vlastné sily. V pesimistických prognózach sa objavujú predpovede, že budeme mať antibiotiká na všetko možné a neprekonateľným problémom sa stane napríklad obyčajná nádcha. Trocha nadsadené, ale nie až také nereálne, ako sa na prvý pohľad zdá. Nemuselo by k tomu však vôbec dôjsť…

PREČO SA STÁVAJÚ BAKTÉRIE REZISTENTNÝMI NA ANTIBIOTIKÁ?

Miesto činu: AMBULANCIA

Upchatý nos, kašeľ, bolesti v hrdle – a čo predpíše lekár? Niečo narýchlo proti symptómom, a k tomu ešte širokospektrálne antibiotikum, také, čo pôsobí proti viacerým pôvodcom – a dovidenia! Ale antibiotikum je v tomto prípade celkom zbytočné, pretože nemôže účinkovať pri nachladnutí, keď sú pôvodcom ochorenia vírusy. V podstate len uspokoja pacienta, ktorý sa preto môže začať cítiť lepšie. A to je všetko.

Nebezpečné však je, že sa takto dáva baktériám v tele pacienta šanca, aby si vytvárali odolnosť voči antibiotiku. Keď potom pacient dostane to isté alebo príbuzné antibiotikum pri vážnejšom ochorení, zrejme nebude účinné, pretože rezistencia proti účinnej látke sa v organizme medzi baktériami šíri neuveriteľnou rýchlosťou. Čo by mal v takom prípade urobiť lekár? Pokiaľ má podozrenie na bakteriálnu infekciu, mal by použiť jednoduchý test a určiť, či ide o vírusové, alebo bakteriálne ochorenie (vyšetrenie hladiny C-reaktívneho proteínu, takzvané CRP). Pokiaľ test ukáže, že ide o bakteriálnu infekciu, v ambulancii odoberú materiál na zistenie pôvodcu a pošlú ho do laboratória.

V prípade ťažkého priebehu infekcie lekár predpíše antibiotiká ešte pred získaním výsledku z laboratória, kde sa baktérie vykultivujú (rozmnožia) a uskutoční sa skúška ich citlivosti na jednotlivé antibiotiká. Pokiaľ antibiotikum účinkuje, test potvrdil správne nasadenie ATB. Ale pokiaľ pacient príde o tri dni znova s horúčkou, môže mu lekár predpísať liek na základe uskutočnenej skúšky. Antibiotiká lekár predpisuje okamžite aj pri jasnej močovej infekcii alebo streptokokovej angíne. V prípade ľahšieho priebehu ochorenia môže lekár počkať na výsledok kultivačného vyšetrenia. Je možné, že ochorenie začne za tú dobu samo ustupovať a antibiotická liečba nebude vôbec potrebná. Bakteriálna infekcia a zvlášť tá, ktorá je zvládnutá bez antibiotík, organizmus posilňuje, zlepšuje jeho odolnosť proti infekciám.

Miesto činu: NEMOCNICA

Na miestach, kde je veľa ľudí pokope, sa hromadia aj nebezpečné baktérie. A väčšina z nich je odolná voči viacerým antibiotikám. Túto rezistenciu si baktérie navzájom vymieňajú (majú gény rezistencie). Preto sa musí personál nemocnice postarať o to, aby sa rezistentné baktérie navzájom nestretávali. Napríklad pri stretnutí baktérie A od pána X s rezistenciou na dve antibiotiká s baktériou B od pána Y s rezistenciou na päť druhov antibiotík, dostaneme dva nové rody baktérií odolných proti siedmym antibiotikám.

Ako sa baktérie stretávajú?

Stačí podanie ruky. Tak sa stáva nosičom aj lekár, ktorý si nedostatočne umyje ruky. Ďalším „miestom“ nákazy sú napríklad katétre (hadičky) zavádzané do tela pacienta. Veľmi dôležitá je hygiena prostredia a prísna izolácia pacienta, ktorý je jednoznačne nakazený viacerými rezistentnými baktériami. Sestry a ošetrovatelia, lekári z oddelenia aj vedúci lekári – všetci poznajú hygienické predpisy.

Miesto činu: POĽNOHOSPODÁRSTVO

Vo veľkochove zvierat, hlavne hydiny a rýb, by mohlo v prípade šírenia nejakého pôvodcu chorôb dôjsť k obrovským finančným stratám pre poľnohospodárov. Čo môže byť jednoduchšie ako pridať do krmiva antibiotiká? Antibiotiká sa pridávajú do potravy v minimálnych dávkach tak, aby zvieratá zostali zdravé, ale nepriaznivé je, že baktérie sa voči antibiotikám stávajú odolnými.

Takmer 50 % hydiny vo svete je nakazených rezistentnými salmonelovými baktériami! Mimochodom – polovica antibiotík v EÚ sa nevyrába pre ľudí, ale pre zvieratá, a ide zhruba o 10 mil. kg ročne. Ale odolnosť získaná zvieratami prechádza aj na ľudí. Podľa odborníkov antibiotikum ako podpora výkonnosti v živočíšnej výrobe nemá svoje opodstatnenie. Zákaz používania antibiotika avoparcin v nemeckom poľnohospodárstve priniesol svoje ovocie – rezistencia populácie na avoparcin sa znížila o 75 %.

Riešenie

Na to, aby sa zastavilo šírenie rezistencie (odolnosti) na antibiotiká, je potrebná ochota všetkých zúčastnených, ošetrovateľov, ambulantných lekárov, veterinárov, nemocnice, zákonodarcov aj pacientov. Praktickí lekári by mali predpisovať antibiotikum len v prípade závažnej bakteriálnej infekcie. Ordinovanie antibiotík by malo byť spojené so súčasným odberom materiálu na kultivačné vyšetrenie doplnené testom citlivosti na zistenie účinného antibiotika.

Lekári aj pacienti sa musia postarať o to, aby sa používali len nevyhnutné dávky na nevyhnutný čas. Je však dôležité zdôrazniť, že v prípade ťažkých bakteriálnych infekcií sú nám antibiotiká veľkou pomocou, umožnia organizmu zvládnuť infekciu, s ktorou si sám nevie poradiť.

V nemocniciach je potrebné, aby vedenie dodržiavalo skutočne veľmi prísne hygienické zásady. V oblasti živočíšnej výroby sa musia zákonodarcovia snažiť o to, aby antibiotiká z tejto oblasti zmizli – nestačí v EÚ alebo u nás, ale na celom svete. Jedno je jasné, prenos génov rezistencie z potravín na človeka nepozná štátne hranice…

A čo môžeme urobiť my?

Mať pod drobnohľadom praktického lekára a lekára v nemocnici. Ide nakoniec o naše zdravie. U praktického a detského lekára signalizujte, že antibiotiká budete akceptovať len vtedy, pokiaľ budú potrebné, a zakaždým sa pýtajte, či sa choroba nedá zvládnuť aj iným spôsobom. Predpisovanie antibiotík pri bežných ochoreniach (chrípka, nachladnutie apod.) je skôr trestuhodné. U nás, našťastie, vzhľadom na reštriktívnu zdravotnícku politiku už za socializmu (obmedzená dostupnosť liekov, a hlavne kategórie tzv. chránených antibiotík) je naša populácia na podávanie antibiotík vnímavá.

Naopak, vo vyspelých štátoch, kde boli tieto lieky dostupné, často predpisované zbytočne, už antibiotiká na množstvo bežných baktérií a mikróbov vôbec nezaberajú. Baktérie, mikróby a vírusy sa menia oveľa rýchlejšie, než človek dokáže objavovať nové účinné lieky. Preto by rodičia mali byť lekárovi, ktorý nenasadzuje antibiotiká ako lieky prvej voľby a ďalej zvažuje ich podávanie, vďační.

Vždy sa vyplatí chvíľu počkať, dieťa si radšej niekoľkokrát zavolať na kontrolu, aj keď sa tak choroba neprekoná za štyri dni, ale za dlhší čas. Myslite na to, že pokiaľ sa budú antibiotiká predpisovať často, nemuseli by potom zabrať pri naozaj vážnom ochorení, a šetrime nimi! Je dôležité nájsť pediatra, ktorému veríte a ktorý vie, ako jeho pacienti reagujú. Veľmi dôležitá je jeho spolupráca s rodičmi, pretože ich informácie o príznakoch, priebehu choroby a reakciách dieťaťa sú pre dobrého lekára viac ako dôležité. Naopak, pokiaľ vám alebo vášmu dieťaťu lekár pri bežnom ochorení predpíše antibiotikum bez testu na prítomnosť baktérií, mali by ste sa ho opýtať na dôvody. Pokiaľ nebude mať k dispozícii žiadne odôvodnenie, mali by ste prípadne pouvažovať o zmene lekára.

Pamätajte si !

Pri užívaní liekov pri bežných ochoreniach platí, že často menej znamená viac. Pokiaľ užívate antibiotiká, musíte dodržiavať návod a inštrukcie lekára. Brať menšie dávky alebo užívať ich kratší čas, než vám lekár predpísal, by mohlo mať nepríjemné dôsledky. Inými slovami: Pokiaľ ste antibiotikum akceptovali, musíte ho užívať disciplinovane, aby ste zabránili vytvoreniu rezistencie.

V nemocnici je oveľa ťažšie mať prehľad. Vedúci lekár, lekár oddelenia, sestry alebo ošetrovatelia prichádzajú k vašej posteli a vy len môžete dúfať, že naozaj s čistými rukami. Ťažko to môžete kontrolovať. Pokiaľ lekár vyšetruje pacienta na vedľajšej posteli a vzápätí ide vyšetriť vás, riskujte svoju popularitu – a pošlite ho umyť si ruky. A hlavne, keď sa vám chystajú zaviesť do tela katéter, poproste personál o dôslednú dezinfekciu.

Varenie nie je len umenie, ale aj akt hygieny. Možný multirezistentný pôvodcovia sa celkom určite usmrtia dobrým prepečením, napriek tomu nezabudnite na dôkladné umývanie a čistenie rúk a pracovných pomôcok.

zdroj: Mama a ja