Pred časom som narazila na dva pomerne obsiahle články o panickej poruche u detí a mladých ľudí a v nasledujúcich riadkoch vám prinášam názory odborníkov na tento problém – MUDr. Michala Goetza a doc. MUDr. Michala Hrdličku, CSc.
Čo je panická porucha
Panická porucha (panic disorder) bola dlho považovaná za ochorenie dospelých. V 80. rokoch minulého storočia sa začali objavovať prvé práce, založené na retrospektívnych údajoch dospelých pacientov, ktoré naznačovali, že s panickými atakmi by sa u svojich pacientov mohli stretnúť aj pedopsychiatri. Otázky, či sa panická porucha v tejto vekovej kategórii vôbec vyskytuje, tak teraz prerastajú vo výskum jej konkrétnych podôb.
Panická porucha je charakterizovaná výskytom časovo ohraničených úsekov intenzívnej úzkosti, ktoré prepukajú bez zjavnej väzby na vonkajšie udalosti. Pocity úzkosti obvykle sprevádzajú ďalšie symptómy. Môžu nimi byť:
- príznaky vegetatívneho podráždenia (palpitácia – búšenie srdca, zrýchlený pulz, potenie, chvenie alebo tras, sucho v ústach),
- príznaky týkajúce sa hrudníka a brucha (ťažké dýchanie, bolesti na hrudníku alebo nepríjemné pocity v hrudníku, nauzea),
- celkové príznaky ako návaly horúčavy alebo chladu, pocity znecitlivenia alebo mravčenie),
- ďalšie psychické symptómy (derealizácia, depersonalizácia, strach zo smrti, zošaleniu, straty kontroly).
Základnú jednotku panickej poruchy – úplnú panickú ataku – predstavuje skúsenosť náhlej úzkosti a aspoň jedného príznaku vegetatívneho podráždenie a troch symptómov z ďalších uvedených skupín, trvajúce obvykle niekoľko minút.
K odstupňovanie závažnosti panickej poruchy sa hodnotí počet atakov v určitom časovom období. Ak sa vyskytnú štyri ataky počas štyroch týždňov, hovoria odborníci o stredne závažnej poruche, pri výskyte štyroch atakov za týždeň po dobu dlhšie ako 4 týždne o poruche ťažkej.
Výskyt v detstve a adolescencii
Ešte v prvej polovici 90. rokov bola u nemalej časti psychiatrov viditeľná skepsa k výskytu panických atakov u detí a u mladších adolescentov. Dnes však už platí konsenzus, že panická porucha sa reálne vyskytuje aj u mladistvých. Podľa rôznych výskumných prác sa udáva, že až u 18% mladých ľudí s panickou poruchou sa táto objaví medzi 10 a 17 rokom života.
Jedinci s panickými atakmi pochádzajú častejšie z oddelených alebo rozvedených manželstiev, sú viac depresívni a častejšie sa medzi nimi vyskytujú fajčiari. Z praxe je zrejmé, že so stúpajúcim vekom, najmä po vstupe do puberty, výrazne vzrastá zastúpenie úplných panických atakov.
To, že sa panická porucha objavuje aj v nižšom veku, u detí, je považované za rizikový faktor iných porúch, ako je napr. abúzus (zneužívanie) návykových látok. Panická porucha sa obvykle objavuje v sprievode inej poruchy (tzv. komorbidita). Najčastejšou komorbídnou poruchou je generalizovaná úzkostná porucha (60%), špecifické fóbie (40%), depresia a sociálna fóbia (15%).
Terapia panickej poruchy u detí
Autori sa zhodujú, že údaje o liečbe panickej poruchy u mladistvých sú zatiaľ pomerne riedke.
Ako úvodná liečba prevažujú antidepresíva na báze SSRI.Okrem farmakoterapie odborníci upozorňujú aj na psychoterapeutický aspekt liečby – dobré skúsenosti sú zatiaľ s kognitívno behaviorálnou terapiou. Základné postupy pri tejto terapii zahŕňajú:
- edukáciu
- kognitívnu reštrukturalizáciu (zmena spôsobu myslenia)
- seberegulačné stratégie – bráničné dýchanie a a Jacobsonove progresívna relaxácia
Prečítajte si viac o obsedantno – kompulzívnej neuróze
Významným je zapojenie rodičov. Už od prvej fázy terapie sú rodičia považovaní za dôležitých účastníkov terapeutických sedení. V prípade detských pacientov môžu rodičia zostať aktívni aj v ďalších krokoch. Hrajú potom úlohu akýchsi “trénerov”, ktorí niektoré techniky nacvičujú spolu s dieťaťom a zároveň ich za zvládnuté postupy odmeňujú. Deti si potom môžu zvoliť menšie odmenu za krátkodobé úspechy a významnejšie odmenu za dobrú spoluprácu v dlhšom časovom období, obvykle týždni.
Panická porucha môže byť ťažšie diagnostikovateľná, kvôli často prítomným komorbiditám. Odborníci upozorňujú. Že s deťmi s panickou poruchou sa častejšie stretávajú pediatri a detskí neurológovia, než pedopsychiatri.
Spracované podľa: psychiatriepropraxi.cz
(4 hlasov, priemerne: 4,80 z 5)
Loading...
Má päť detí a jedno prianie - liečiť sa
Ako liečiť kašeľ bez liekov. 10 možností.
Otec na materskej, matka doma. Podmienky, za akých môže otec pracovať
Zápcha, alebo problémy s kakaním
Farba moču môže byť znakom nejakej choroby
Tourettov syndróm
neviem či to je to čo mam ale už som niečo podobne mala už to umna trva od nedele čiže už tri dni stale je to normlne ? ležím proste a zničoho nič len citím bušenie srdca a bolesti asi stoho—– a mam velmi visoky krvny tlak a tep potom niekdy mi trpol lavy kutik potom niekedy sa mi stalo a to len ras dva krat že sa mi taško díchalo potom mi bolesť prechazdala napriklad do lavej ruky nohy praveho bolu pravej ruky mavam rane nevolnosti každe rano mi je nazvracanie z každeho jedla alebo tak …..a bola pri mne uý 2 krat zachranka amam urobene RTG EKG už 4 Krt EKG v norme aj krvne testy v norme aj rengen v norme taki ako keby zachvat mavam takich 20 30 minut každu hodku polhodku niekedy a pravidelne mi skače tlak v pokoji mavam tep aj 125 najvišii som mala a to som len ležala a kukala telku a mam 15 rokou
ale nigdy som nemala všetko naras napriklad začnem tím že mam no že citim buchat mi srdce a už mi je zle nevladzem a je mi n a dopadnutie p to mam stale ale k tomu sa prida pppotom že tažko až neviem dichať
alebo zasa to srdce a tlak ale viem dichať ale napriklad mi trpnu usta …
alebo mam to srdce a talak ale mam len bolesťi na hrudi a prechadzaju do lavej ruki boku nohy praveho boku ruky ….a hiperventilujem niekedy čiže to dichanie