Detské strachy a úzkosti

Prejavy úzkosti

Strachy typické pre deti sa menia s ich vekom. Patria sem napr.: strach z cudzích ľudí, z výšok, z tmy, zo zvierat, krvi, hmyzu, opustenia – osamotenia. U detí niekedy vznikne strach po nepríjemnom zážitku – typické je napadnutie psom alebo keď po prvý raz dieťa ostane samo večer doma.

Ak úzkostné prežívanie pretrváva, môže spôsobovať dieťaťu problémy. Medzi znaky, ktoré nám napovedia, že naše dieťa trpí úzkosťou:

• je príliš prítulné, maznavé, impulzívne
• je rozrušené
• má tiky – napr. očné
• má problémy so zaspávaním, prípadne sa budí zo spánku, nevie spať tak dlho a tak dobre ako predtým
• potia sa mu ruky, rýchlo dýcha, silno mu bije srdce
• sťažuje sa na bolesti hlavy, bolesti brucha, zvracia

Odhliadnuc od týchto príznakov – rodičia si zvyčajne všimnú, že ich dieťa nie je vo svojej koži a môžu sa pokúsiť s ním o tom hovoriť. Nastaviť počúvajúce ucho je vždy pomocné a už len to, že dieťa môže o svojom strachu či úzkosti hovoriť (aj keď to určite nenazve úzkosťou), mu pomôže ho prekonať.

Ako môžu pomôcť rodičia

To, ako sa dieťa popasuje so svojimi strachmi, závisí od jeho skúseností. Je dôležité, aby sme mu stým pomohli, boli mu oporou. Pamätáte si z detstva vetu „Čoho sa bojíš, veď tam žiadne strašidlo nie je!“ Alebo nejakú podobnú, ktorá išla po objasňovaní faktov, reality, ale váš reálny strach ostal akoby bokom?

S nástupom do školy môžu nastúpiť nové strachy a úzkosti, ktoré ale v tomto čase už je dieťa schopné potláčať. Čo sa môže stať a pre rodiča by to mal byť výkričník, keď sa dieťa začne zajakávať, pocikávať, je zrazu agresívne alebo naopak úplne tiché, akoby nechcelo byť videné …  K takémuto správaniu môže viesť viacero príčin, preto je dôležité, aby dieťa malo istotu, že kedykoľvek sa na rodiča obráti, ten tu bude pre neho, bude ho vnímať a počúvať a nebude jeho strach bagatelizovať.

Pomôcť môžete tak, že:

• Uvedomte si, že strach je pre dieťa reálny, akokoľvek banálny sa vám môže zdať, a tak ho aj berte.
• Neupriamujte sa na strachy. Ak sa napr. dieťa bojí psov, neprechádzajte na druhú stranu cesty len preto, aby ste sa nejakému vyhli. Toto by dieťa len utvrdilo v tom, že psov sa treba báť a vyhýbať sa im.
• Naučte deti, ako hodnotiť svoj strach. Dieťa, ktoré je schopné posúdiť mieru svojho strachu na škále od 1 do 10 možno nabudúce povie, že sa bojí menej, ako predtým. Menšie deti môžeme napr. učiť hovoriť o strachu hrou „plný strachu po…“ – napr. som plný strachu po kolená znamená, že sa nebojím nejako veľmi, plný strachu po bruško znamená, že sa bojím už dosť veľa, plný strachu po hlavu znamená, že ma strach celého pohltil.
• Naučte dieťa stratégie na zvládanie strachu.
  • Použite seba ako bezpečnú základňu. Dieťa si môže urobiť „výlet“ k objektu, ktorého sa bojí a potom sa vráti k vám – k základni – pre bezpečie a istotu. Potom si výlet môže zopakovať.
  • Naučte dieťa niekoľko formuliek, ktorými si samo bude vedieť dodať istotu: „Zvládnem to“, „Som O.K.!”.
  • Naučte dieťa relaxačné techniky, napr.: vizualizáciu (letíš na lietajúcom koberci, ležíš na pláži), hlboké dýchanie – môže si pri tom predstavovať, že pľúca sú balón a pomôžu mu ľahko sa vzniesť a odletieť.
• Použite seba ako bezpečnú základňu. Dieťa si môže urobiť „výlet“ k objektu, ktorého sa bojí a potom sa vráti k vám – k základni – pre bezpečie a istotu. Potom si výlet môže zopakovať.
• Naučte dieťa niekoľko formuliek, ktorými si samo bude vedieť dodať istotu: „Zvládnem to“, „Som O.K.!”.
• Naučte dieťa relaxačné techniky, napr.: vizualizáciu (letíš na lietajúcom koberci, ležíš na pláži), hlboké dýchanie – môže si pri tom predstavovať, že pľúca sú balón a pomôžu mu ľahko sa vzniesť a odletieť.

• Použite seba ako bezpečnú základňu. Dieťa si môže urobiť „výlet“ k objektu, ktorého sa bojí a potom sa vráti k vám – k základni – pre bezpečie a istotu. Potom si výlet môže zopakovať.
• Naučte dieťa niekoľko formuliek, ktorými si samo bude vedieť dodať istotu: „Zvládnem to“, „Som O.K.!”.
• Naučte dieťa relaxačné techniky, napr.: vizualizáciu (letíš na lietajúcom koberci, ležíš na pláži), hlboké dýchanie – môže si pri tom predstavovať, že pľúca sú balón a pomôžu mu ľahko sa vzniesť a odletieť.

Ďalšie inšpirácie, ako sa vysporiadať so strachom, nájdete aj tu.

S použitím: Jan-Uwe Rogge, Dětské strachy a úzkosti, Portál, www. kidshealth.org

(23 hlasov, priemerne: 4,40 z 5)

Loading...