Včerajšia služba na našej Klinike detskej a dospelej ortopédie a traumatológie 2. LF UK a FN v Motole bola ako vždy výživná.
Okrem desiatok iných úrazov ma najviac zamestnali 3 pacienti, ktorí si privodili úrazy na trampolíne. Nešlo o banálne úrazy, ale o zlomenú stehennú kosť, zlomenú holennú kosť a sériovú zlomeninu hrudných stavcov.
Chrbticu si zlomil dvanásťročný chlapec, ktorý pri pokuse o tretie salto dopadol v ohnutí dopredu (v hyperflexii) a spôsobil si kompresívnu zlomeninu niekoľkých hrudných stavcov, pričom piaty hrudný stavec sa znížil až o 1/3 svojej výšky. Je hospitalizovaný, čaká ho vyšetrenie MRI a pokiaľ bude mať šťastie, tak sa vyhne operácii, ale i napriek tomu bude musieť ležať niekoľko týždňov a mať kľudový režim niekoľko mesiacov.
Ale ešte viac ma ale znepokojili zlomeniny u ďalších dvoch pacientov, ktorí nemali ani 3 roky. Prvý si spôsobil zlomeninu holennej kosti tesne pod kolenom (typická trampolínová zlomenina), ktorá ale nebola dislokovaná, preto sme mohli naložiť vysokú sadrovú fixáciu na celú dolnú končatinu a prepustiť pacienta domov. Sadru bude mať na 1-2 mesiace a následne sa bude opäť učiť chodiť.
Posledný pacient si zlomil stehennú kosť v jej hornej časti (RTG vľavo). Táto zlomenina už je dislokovaná a vyžaduje hospitalizáciu a liečbu niekoľko mesiacov. V prvom kroku sa skúša konzervatívna liečba zložená z vertikálnej náplasťovej trakcie (obrázok uprostred), keď sú nohy vytiahnuté ku stropu a s následným naložením sadrovej spiky, čo je sadra obaľujúca celú dolnú končatinu, časť druhej dolnej končatiny, panvu a brucho (obrázok vpravo). Pokiaľ by to nestačilo, tak by aj v tomto veku bola nutná operácia. Liečba vo všetkých prípadoch niekoľko mesiacov.
Nepíšem to preto, aby som plošne zakazoval športové aktivity deťom. Ja šport podporujem, ale je potrebné vedieť v akom veku je ktorý šport pre deti vhodný.
Trampolíny sú nestabilné podložky , na ktorých je omnoho obtiažnejšie udržať rovnováhu, než na pevnej podlahe. Zároveň umožňujú oveľa väčšie výskoky, s následnými dopadmi, ktoré sú omnoho obtiažnejšie koordinované, pričom váha dopadajúceho tela sa s výškou výskoku mnohonásobne zväčšuje .
Odporúčané rady: 1. Na trampolínu najskôr v 6. – 8. roku. To je vek, kedy už dieťa má väčšinou dostatočnú posturálnu kontrolu nad svojim telom. Až keď dieťa vie stáť na pevnej podložke na jednej nohe, behať, skákať, chodiť striedavo po schodoch hore a dole, balansovať a hopkať, môže ísť na trampolínu.
3. Rovnako tak i koordinácia pohybu trupu, horných a dolných končatín pri skákaní a behaní musí byť dokonalá na pevnej podložke a až potom je možné zaťažovať nestabilným povrchom.
Pohybovú inteligenciu má, samozrejme, každé dieťa inú. Niektoré deti sa veľmi rýchlo učia rôznym športom, ale tiež pádom. Pokiaľ je dieťa menej športovo nadané, malo by o to viac využívať všestranné tréningy (prvky z atletiky, gymnastiky, ale tiež aj z parkouru, či juda) pod vedením trénerov, aby vedelo, ako správne skákať a tiež padať bez zranenia.
3. Neskákať naraz s inými deťmi a už vôbec nie s rôzne veľkými deťmi či dospelými. Výrazne sa tým mení vlastnosť trampolíny a hrozí aj riziko úrazu pádom jedného človeka na druhého.
4. Trampolína nie je babysitterka, ani opatrovateľka, dozor dospelého je pri malých deťoch nevyhnutný. Neprenášajte zodpovednosť na staršie deti. Berte trampolíny rovnako vážne ako bazény .
5. Jedlo, pitie, žuvačky, lízatká, a ani bonbóny na trampolínu nepatria .
6. Nastaviť časový limit podľa sily a vytrvalosti dieťaťa, inak sa zvyšuje riziko úrazov z nepozornosti a únavy.
7. Nerobiť saltá, ani iné premety bez správnej techniky v žiadnom veku. Ak chce dieťa vedieť gymnastické kúsky, tak mu zaplaťte hodinu s trénerom gymnastiky alebo parkouru.
Vo všeobecnosti by každé prvé skákanie na trampolíne malo byť pod vedením trénera. Je to rovnaké, ako keby ste pustili dieťa liezť na stenu bez edukovania človekom, ktorý ho naučí technike lezenia a istenia.
Na trampolínach je riziko úrazu oveľa väčšie ako pri iných športoch Nie som ortopéd, ktorý deťom zakazuje všetky športy okrem šachu. Nech majú radosť z pohybu pri hraní basketbalu, pri plávaní, lyžovaní. Ale zrovna pri trampolínach je riziko úrazu oveľa väčšie ako pri iných športoch, pokiaľ na nich skáču deti s nedostatočnou schopnosťou udržať rovnováhu, s nedostatočnou koordináciou pohybu, malou silou alebo bez správnej techniky skokov a dopadov.
Myslite na zdravie svojich detí a berte trampolíny vážne, pretože závažných úrazov na trampolínach je veľmi veľa a môžu skončiť oveľa horšie ako “len” zlomenými nohami či chrbticou.
autor: MUDr. Radovan Hudák, Lékař, Klinika dětské a dospělé ortopedie a traumatologie 2. LF UK a FN Motol
Loading...