Kosti

Patríme ku stavovcom, a sme teda bytosťami s chrbticou. Potrebujeme pevnú vnútornú konštrukciu, kostru, ktorej stred tvorí práve chrbtica a ktorej stavebnými kameňmi sú jednotlivé kosti. Ľudská kostra je architektonický skvost – silná a zároveň ľahká, pevná a pružná s dômyselnou vnútornou štruktúrou, schopná sa sama prestavovať a opravovať podľa okolností a požadovanej záťaže. Obklopuje a chráni vnútorné orgány, tvorí oporu tela a spolu so svalmi dodáva našim pohybom ladnosť.

Funkcia kostí

Podporná. Bez kostry by sa ľudia nemohli pohybovať. Tvorí základňu, na ktorú sa upínajú svaly a je aj oporným bodom, ktorý umožňuje ich prácu.

Ochranná. Kostra chráni životne dôležité orgány tela.

Produkčná. V kostnej dreni sa tvoria krvinky.

Zásobná. Kosti sú zásobárňou niektorých minerálnych látok (najmä vápnika a fosforu).

Kostra

Kostra sa delí na dve základné kategórie:

1. osovú (axiálnu)

2. prívesnú (apendikulárnu)

Osová časť obsahuje kosti, ktoré patria k jadru tela: lebku a chrbticu, ktoré chránia mozog a miechu, a tiež hrudný kôš, ktorý poskytuje úkryt srdcu a pľúcam. Prívesná časť obsahuje všetky kosti horných a dolných končatín, ako aj kosti ramenného a panvového pletenca, ktoré pripájajú končatiny k osovej kostre.

Čísla a fakty

• novorodenec okolo 350 kostí,
• dospelý človek okolo 206 kostí,
• 33 stavcov,
• 12 párov rebier,
• 20 mliečnych zubov,
• 32 trvalých zubov,
• pevnosť kosti je 4 krát väčšia ako pevnosť betónu,
• odolnosť voči záťaži sa rovná odolnosti hliníka,
• najväčšia kosť: stehenná
• najmenšie: kladivko, nákovka, strmienok v strednom uchu.

Tvar kostí

Podľa tvaru rozlišujeme kosti ploché (lopatka, hrudná kosť, kosti lebky), dlhé (kosti končatín), krátke (kosti zápästia) a nepravidelného tvaru (horná i dolná čeľusť). Kosti sa stýkajú v pohyblivých spojoch, čím sú kĺby, alebo v pevných švoch (lebka).

Zloženie

Kĺbové časti dlhej kosti sa nazývajú epifýzy, stredný úsek sa volá diafýza. Kosť sa skladá z kostnej drene, kostného tkaniva (spongiózna kosť a kompaktná kosť) a okostice (periost). Dreň býva červená (miesto krvotvorby) a biela (vyplnená tukom tzv.špik). V detskom veku sa červená dreň nachádza takmer vo všetkých kostiach, v dospelosti len v panvovej a hrudnej kosti a v epifýzach dlhých kostí.

Kosť je tvorená bunkami osteocytmi.

Lebka má mozgovú a tvárovú časť. S chrbticou je spojená prvým krčným stavcom. Krčných stavcov je 7. Následuje 12 hrudných stavcov, na ktoré sú napojené rebrá. 5 bedrových stavcov a 5 krížových stavcov, ktoré sú zrastené do krížovej kosti. Koniec chrbtice tvorí kostrč zložená zo 4 stavcov.

Horné končatiny sú pripevnené k osovej kostre cez ramenný pletenec. Dolné končatiny sú k osovej kostre pripojené panvovým pletencom.

Keď nefunguje

Kosť môže byť zlomená, zdeformovaná (napr. pri nedostatku vit. D) alebo môže úplne chýbať… Zlomenina sa prejaví bolesťami, poruchou pohyblivosti, opuchom a niekedy viditeľnou deformáciou (napr. končatiny). Deformácie kostí je vidieť často navonok a sú sprevádzané bolesťami. Kosť môže byť postihnutá zápalom, čím následne môže dochádzať k jej postupnému rozpadu. Zápal kosti sa nazývá osteomyelitída a je to závažné ochorenie, ktoré ničí kosť a može spôsobiť otravu krvi. Kosť môže byť tiež postihnutá nádorom. Nádor sa môže prejaviť bolesťami, opuchom daného miesta, či hmatateľnou hrčkou. Kostné tkanivo môže preriednuť – osteoporóza ( tento problém sa však týka iných vekových kategórií). Osteoporóza a kostné nádory sa často prejavujú patologickými zlomeninami, kedy sa kosť zlomí prakticky sama od seba

Použité zdroje:

Ľudské telo, Gemini 1991

www.kisdhealth.comwww.zdravcentra.cz