Cievy

Tepny sú na pohľad ružové a na pohmat pružné, žily sú namodralé a mäkšie než tepny. Lymfatické cievy sú nažltlé. Najmohutnejšou cievou v tele je srdcovnica (aorta). Tepny sa vetvia na tenšie tepničky a nakoniec na vlásočnice, široké rádovo mikrometre. Najmohutnejšou žilou je horná a dolná dutá žila.

Lymfatické cievy vznikajú slepo medzi bunkami, zlievajú sa do väčších ciev a napokon ústia do hornej dutej žily.

Akú majú úlohu cievy

Krvné cievy slúžia na transport krvi v tele. Človek má tzv. uzatvorený krvný obeh. To znamená, že krv prúdi iba v cievach a nevylieva sa náhodne do tela. Tepny vedú krv od srdca. Žily vedú krv k srdcu.

Lymfatické cievy zbierajú lymfu v medzibunkových priestoroch a odvádzajú ju do žilového systému. Naše telo sa skladá z dvoch prepojených krvných okruhov – pľúcneho (malého) a telového (veľkého) obehu. Pľúcny obeh privádza neokysličenú krv do pľúc, kde sa stenami kapilár vylučuje oxid uhličitý (odpadový plyn) a prijíma sa kyslík, okysličená krv sa potom vracia do srdca – ľavej srdcovej predsiene.

Odtiaľ tečie krv do ľavej komory. A z nej je vypudzovaná do srdcovnice (aorty). Aorta sa postupne vetví na menšie tepny, ktoré vedú okysličenú krv k jednotlivým orgánom, svalom a kostiam. Tepny sa postupne vetvia na stále menšie a menšie tepničky a nakoniec na vlásočnice, aby sa okysličená krv mohla dostať ku každej bunke.

Predaním kyslíku v bunkách sa krv odkysličí a červené krvinky namiesto kyslíka naviažu na seba oxid uhličitý a do krvi sa vylúčia z buniek i ostatné dôležité, ale aj odpadové látky. Následne je odkysličená krv vedená vlásočnicami do žiliek, žíl a nakoniec do hornej a dolnej dutej žily, ktoré ústia do srdca, do jeho pravej predsiene, odkiaľ prúdi krv do pravej komory a z nej opäť do pľúc.

Ak nefunguje

Ak sa poruší hladký vnútorný povrch cievy – endotel, krvné doštičky a vlákienká fibrínu sa ho snažia zaceliť. Môže tak vzniknúť nerovnosť v cievnej stene, ktorá priťahuje biele krvinky a tukové častice. Tie sa v nej usádzajú, čím sa zužuje priesvit cievy a môže dôjsť až k jej upchaniu alebo naopak k odtrhnutiu vzniknutej zrazeniny.

Poškodenie väziva a svaloviny v cievnej stene vedie k vzniku rôznych výdutí (aneuryzma-výduť). Cievy môžu byť postihnuté tiež zápalom, ktorý poškodzuje všetky vrstvy ich steny. Trhliny v cievnej stene môžu postihnúť ako všetky vrstvy, tak len endotel. Pri prerušení lymfatických ciev je poškodený odtok lymfy z postihnutého úseku.

Ako sa porucha prejaví

Väčšina cievnych porúch sa týka skôr dospelej populácie ako detí. Spomeniem tie najčastejšie:

• Usadeniny v stenách ciev je jedno z najčastejších ochorení súčasnosti, ateroskleróza, kornatenie tepien.
• Výdutiny na veľkých tepnách hrozia prasknutím a silným krvácaním.
• Na žilách sú známe abnormálne rozšírenia povrchových žíl ako žilové mestnanie, varixy.
• Narušenie celej cievnej steny napr. porezaním vedie ku krvácaniu.
• Zápal cievnej steny, vaskulitída, sa prejaví poruchou prekrvenia na postihnutých miestach a často tiež krvácaním do podkožia a tvorbou vredov.
• Poškodenie lymfatických ciev sa prejaví opuchmi v postihnutej oblasti.

• Usadeniny v stenách ciev je jedno z najčastejších ochorení súčasnosti, ateroskleróza, kornatenie tepien.
• Výdutiny na veľkých tepnách hrozia prasknutím a silným krvácaním.
• Na žilách sú známe abnormálne rozšírenia povrchových žíl ako žilové mestnanie, varixy.
• Narušenie celej cievnej steny napr. porezaním vedie ku krvácaniu.
• Zápal cievnej steny, vaskulitída, sa prejaví poruchou prekrvenia na postihnutých miestach a často tiež krvácaním do podkožia a tvorbou vredov.
• Poškodenie lymfatických ciev sa prejaví opuchmi v postihnutej oblasti.

(1 hlasov, priemerne: 3,00 z 5)

Loading...