Epidémia žltačky na Slovensku

V októbri 2008 dosiahol počet hlásených ochorení na hepatitídu typu A 283 pacientov, čo je spolu za tento rok vyše 540 prípadov. Hoci Prešovský kraj hlási ústup počtu nových pacientov, samotná hepatitída typu A sa postupne prenáša do ďalších krajov. V susednej Českej republike, kde sa ochorenie prejavilo najviac v Prahe či Ostrave, sa počet prípadov blíži k tisícke.

Žltačka typu A patrí k infekčným ochoreniam, ktoré sa periodicky objavujú. Naposledy boli na Slovensku väčšie epidémie v roku 1997 a 2003. Blížime sa do obdobia, keď sa žltačka A opäť prejavuje epidémiou. Po mesiacoch, keď sa prejavovala v desiatkach ochorení, priniesol október prudký nárast. Je to spôsobené aj obdobím, žltačkový vírus sa ľahšie šíri v chladnejšom období a v kolektívoch detí, ktoré sú najohrozenejšou skupinou. Dá sa predpokladať, že ohniská hepatitídy typu A sa v najbližších mesiacoch budú objavovať aj naďalej.

Žltačka na Slovensku

Zo všetkých typov žltačiek (A,B,C) vyskytujúcich sa na našom území má najčastejšie zastúpenie práve hepatitída typu A, ktorá tvorí takmer 65% z celkového počtu hlásených vírusových hepatitíd. V posledných piatich rokoch (roky 2003-2007) bolo u nás evidovaných celkom 2 734 prípadov žltačiek typu A, čo predstavuje priemerný ročný výskyt 547 ochorení. Toto číslo sme v roku 2008 dosiahli prakticky už v októbri, takže tento rok bude určite rekordný.

Trvale vysokú chorobnosť zaznamenávame hlavne v Košickom a v Prešovskom kraji. V ostatných krajoch SR evidujeme zvýšený výskyt tohto ochorenia v 3-6 ročných vlnách. Tieto cyklické vlny sú spôsobené zmenami vo vnímavosti populácie daného regiónu. Časť populácie, ktorá sa v minulosti stretla s vírusom žltačky typu A a  vytvorila si proti nemu protilátky odrastá a na jej miesto nastupuje populácia vnímavá, bez protilátok proti tomuto vírusu. V rámci nášho územia je veľmi ľahké zavliecť infekciu do rizikových skupín obyvateľstva (narkomani, rómska populácia) s následným ďalším prenosom infekcie nielen v týchto skupinách ale i v ostatnej populácii. Podobným spôsobom došlo k epidemickému výskytu v Bratislavskom kraji v rokoch 1997 a 2003, ďalší očakávame práve v tomto období.

Pre žltačku typu A je typický jej vekový výskyt u detí v predškolskom a školskom veku. Najvyššiu vekovo -špecifickú chorobnosť zaznamenávame na našom území v skupine 1 – 4 ročných a 5 – 9 ročných detí. S vekovým výskytom v značnej miere súvisí i zvýšený výskyt ochorení hlavne v jesenných a zimných mesiacoch roka, nakoľko školské kolektívy sú veľmi vhodné pre šírenie tohto typu žltačky. V období od januára do októbra 2008 bolo na našom území hlásených viac ako 540 prípadov žltačky typu A s najvyššou chorobnosťou vo vekových skupinách 1-4 a 5-9 ročných detí. Vzhľadom na typický zvýšený výskyt ochorení v jesenných a zimných mesiacoch je reálne, že počet ochorení sa bude ďalej zvyšovať. Druhou ohrozenou skupinou najmä v Bratislavskom kraji sú ľudia medzi 20 – 44 rokom života, neraz z okrajových skupín, podobne, ako v Česku. Horšie je, že práve títo ľudia sa môžu stať ohniskami nákazy pre ďalších obyvateľov.

Čo je hepatitída typu A

Samotný infekčný zápal pečene známy ako hepatitída jestvuje v niekoľkých typoch. Na našom území je najbežnejší typ A a B, ale jestvujú aj ďalšie varianty. Proti žltačke typu B sú dnes už deti povinne očkované. Žltačka typu A však predstavuje stále problém. Žltačka má nálepku choroba špinavých rúk. Je to preto, že prenos žltačky typu A sa uskutočňuje prehltnutím pôvodcu nákazy. I pri dôkladnom umývaní rúk pred jedlom sa však vírus môže dostať do organizmu požitím potravín, ktoré niekto iný kontaminoval špinavými rukami. Kontaminované môžu byť i kocky ľadu v nápojoch či zmrzlina. Nebezpečná je i fekálne kontaminovaná voda (najmä pri záplavách) alebo konzumácia ovocia a zeleniny, ktoré boli zalievané alebo umývané v takejto vode. K znečisteniu rúk môže ľahko dôjsť i po dotýkaní sa rôznych predmetov (tyč v autobuse, nákupné vozíky, kľučky na dverách). Keď si potom, napohľad čistou rukou, vložíte do úst žuvačku alebo cukrík, ľahko sa môžete stať majiteľmi vírusu. K prenosu môže dôjsť i slinami, ak sa napijete z rovnakého pohára alebo fľaše ako infikovaná osoba. Nebezpečné je i cirkulovanie desiatej medzi deťmi počas prestávky v škole. K nákaze môže dôjsť i pri kúpaní sa v kontaminovanej morskej alebo sladkej vode.

Po prehltnutí prechádza vírus tráviacim traktom, pričom odoláva kyslosti žalúdočnej šťavy a z črevnej sliznice sú krvnou cestou transportované až do pečeňových buniek. V nich sa rozmnožujú a spôsobujú ich poškodenie až deštrukciu, čo vedie k poruchám pečeňových funkcií. Inkubačný čas (čas, ktorý uplynie od vniknutia pôvodcu nákazy do organizmu až po objavenie sa ochorenia) sa u žltačky typu A  pohybuje sa od 15 do 50 dní, v priemere 30 dní. A mesiac je veľmi dlhá doba. Chorý často netuší, kde a ako sa nakazil. Infikovaný jedinec však vylučuje vírus do svojho okolia (stolicou, močom, slinami) už 14 – 21 dní pred objavením sa ochorenia. Takto sa ochorenie môže nekontrolovane šíriť v školských kolektívoch, medzi kamarátmi alebo v úzkom kruhu rodiny. Vírusy žltačky typu A sú značne odolné oproti vplyvom vonkajšieho prostredia, čo im umožňuje dobré prežívanie v týchto podmienkach až dovtedy, kým opäť nevniknú do ďalšieho hostiteľského organizmu. Vírusy prežijú i niekoľkoročné zmrazenie a pri teplote 25° C vydržia vo vode alebo v suchej stolici až 30 dní. Ak ich chcete zahubiť vo vode, prevárajte ju dlhšie ako 5 minút. Dezinfekčné prostriedky s aktívnym chlórom ich ničia za 15 minút.

Zákerné príznaky

Zákernosť žltačky spočíva najmä v tom, že vírus sa dostane do organizmu veľmi ľahko a nenápadne. Infekčná dávka je nízka, už niekoľko vírusov vedie ku vzniku ochorenia. Ochorenie sa začína pozvoľna a sprevádzajú ho nešpecifické príznaky, ktoré veľmi pripomínajú chrípku. Objavuje sa zvýšená teplota, únava, bolesti svalov a kĺbov. Prítomný môže byť i ľahký zápal horných dýchacích ciest. Pacient je unavený až schvátený, trpí nechutenstvom, vracaním a  pridružujú sa bolesti pod pravým reberným oblúkom. Pri ikterickej forme sa objaví žlté sfarbenie pokožky a očných bielok, tmavý moč a svetlá stolica. Anikterická forma prebehne bez žltého sfarbenia pokožky a očných bielok a len s minimálnymi príznakmi. Vírusové hepatitídy veľmi často prebiehajú ako tiché infekcie bez akýchkoľvek klinických príznakov, pacient sa cíti zdravý a ochorenie možno dokázať len laboratórnym vyšetrením. Takéto tiché infekcie sú však nebezpečné z epidemiologického hľadiska. Infikovaný jedinec vylučuje vírusy do svojho okolia, o jeho nákaze sa nevie a nekontrolovane šíri infekciu v úzkom kruhu rodiny, škole alebo na pracovisku. U dospelých osôb môže mať ochorenie ťažší klinický priebeh, často sprevádzaný komplikáciami a úmrtnosť sa pohybuje od 1,2 – 1,8%. Po prekonaní ochorenia vzniká trvalá imunita.

Liečba a prevencia

V liečbe žltačky nie je dostupná efektívna, špecifická liečba pôsobiaca na vírus. Po prepuknutí ochorenia je nevyhnutná izolácia na infekčnom oddelení. Najdôležitejším liečebným opatrením je kľud na lôžku a adekvátna diéta. Po prepustení z nemocnice je potrebné dodržiavať dlhodobé obmedzenie telesnej záťaže a niekoľkomesačnú šetriacu diétu. V mnohých prípadoch môže u pacientov po prekonaní ochorenia pretrvávať dlhodobá únavnosť až vyčerpanosť, bolesti svalov alebo zažívacie ťažkosti. Ľahký spôsob prenosu a šírenia žltačky typu A ako i vysoká vnímavosť populácie, zvyšuje opodstatnenosť očkovania proti žltačke typu A i v priemyselne vyspelých štátoch s nízkym výskytom tohto ochorenia. V súčasnosti už mnohé vyspelé krajiny (USA, Austrália, Izrael, Španielsko) pristúpili k pravidelnému očkovaniu detí proti žltačke typu A v rámci národných imunizačných programov. Na našom území zatiaľ nie je očkovanie proti žltačke typu A súčasťou pravidelného očkovania a vykonáva sa na odporúčanie lekára alebo na vlastnú žiadosť očkovanca, resp. rodiča dieťaťa bez úhrady zdravotnou poisťovňou. Preočkovanosť populácie proti tomuto ochoreniu sa pohybuje v SR v rozpätí okolo 2-3%. Len dodržiavaním všeobecných zásad prevencie (hlavne umývanie rúk) často nedokážeme ovplyvniť prenos tejto infekcie. Očkovanie proti žltačke typu A sa vykonáva dvoma dávkami. Aplikácia jednej dávky poskytuje približne ročnú ochranu. Druhá dávka podaná o 6 – 12 mesiacov po prvej zanecháva dlhodobú, pravdepodobne celoživotnú ochranu.

Zdroj

Snowball Communications s.r.o.
Informácie poskytla MUDr. Jarmila Pertináčová, epidemiologička, Regionály úrad verejného zdravotníctva hl. mesta Bratislava.