Diabetes mellitus

Použitie vlastnej pupočníkovej krvi pri diabete I. typu

Diabetes mellitus I. typu, známy aj ako tzv. cukrovka mladistvých, je autoimunitné ochorenie, ktoré poškodzuje beta bunky pankreasu produkujúce inzulín. Kľúčovú úlohu pri tomto poškodení hrajú regulačné T-lymfocyty, ktoré patria do skupiny bielych krviniek. Výsledkom je celoživotná závislosť od podávaného inzulínu. Aj keď objav inzulínu v roku 1921 zmenil diabetes I. typu, zo smrteľného ochorenia na chronické, snaha o vyvinutie efektívnej prevencie či liečby nebola zatiaľ korunovaná úspechom. Výsledky transplantácií pankreasu alebo ostrovčekov s endokrinnými bunkami sú veľmi sporné, a ani vývoj v oblasti liekov ovplyvňujúcich imunitu nepriniesol uspokojivé výsledky. Preto sa mnohí vedci začali zaujímať o kmeňové bunky, ktoré by mohli byť nielen zdrojom ostrovčekov, ale dokázali by ovplyvniť aj imunitný systém.

Prvé povzbudivé výsledky

Profesor Haller spolu so spolupracovníkmi na floridskej univerzite použili krvotvorné kmeňové bunky z pupočníkovej krvi na zlepšenie priebehu diabetu mellitu I. typu. u malých detí v rámci práve prebiehajúcej klinickej štúdie. Predbežné výsledky ukázali, že podaním vlastnej pupočníkovej krvi 2 až 7-ročným deťom s cukrovkou, potrebovali menej inzulínu na liečbu a kontrolu ich diabetu v porovnaní s druhou kontrolnou skupinou. Okrem toho mali deti, ktorým bola podaná vlastná pupočníková krv aj nižšie hladiny glykovaného hemoglobínu a počas podania pupočníkovej krvi sa nezaznamenali žiadne významné vedľajšie účinky.

Cukrovka minulosťou?

Jestvuje množstvo dôvodov, prečo sa vedci domnievajú, že podanie vlastnej pupočníkovej krvi môže zlepšiť priebeh cukrovky. Hypotézy vychádzajú z predpokladu, že kmeňové bunky pupočníkovej krvi môžu migrovať k miestu poškodenia – v tomto prípade k poškodenému pankreasu. Tam sa môžu kmeňové bunky meniť na beta bunky produkujúce inzulín. Zároveň jestvuje predpoklad, že by mohli podporiť vznik nových ostrovčekov zo zdravého tkaniva. A keďže pupočníková krv obsahuje pomerne veľkú populáciu regulačných T-buniek, má potenciál na to, aby v organizme pomohla vytvoriť imunologickú toleranciu.

Pomohla aj Spencerovi

Práve príbeh tohto chlapca je ukážkou toho, ako môže byť vlastná pupočníková krv nápomocná v liečbe cukrovky. Spencerova pupočníková krv bola pôvodne odobratá pre brata Matthewa trpiaceho na Fanconiho anémiu. Osud to napokon zariadil tak, že pomohla samotnému Spencerovi. Po diagnostikovaní cukrovky mu lekári okamžite predpísali 6 denných dávok inzulínu, no jeho zdravotný stav sa stále zhoršoval. Nádej skrsla v zapojení sa do klinickej štúdie na floridskej Univerzite. Spencerovi podali vlastnú pupočníkovú krv s očakávaním, že mu pomôže aspoň čiastočne vyliečiť cukrovku. A stalo sa – od podania pupočníkovej krvi sa mu darí omnoho lepšie. Čiastočne sa mu tvorí vlastný inzulín, a tak sa mu podstatne znížil počet inzulínových injekcií.

Transplantácií je čoraz viac

Lekári ešte nevedia úplne všetko o aplikovaní vlastnej pupočníkovej krvi pri liečbe diabetu, avšak Spencerove zlepšenie dáva nádej mnohým podobným pacientom do budúcna. Vo svete neustále narastá počet transplantácií pupočníkovej krvi. Vedci zastávajú názor, že táto vzácna krv bude čoraz častejšie použitá i na liečbu takých ochorení, kde sa dnes ešte štandardne nepoužíva.