Takmer neviditeľný, životne dôležitý, skloňovaný najmä v období chrípky vo všetkých pádoch. Bráni nás zo všetkých síl. Čo je to vlastne ten imunitný systém (IS)?
Naše telo je sústavne vystavované mnohým faktorom, ktoré za určitých okolností dokážu spôsobiť ochorenia. Vďaka tomu sme si postupne vyvinuli zložitý systém obrany voči miliónom potenciálne škodlivých organizmov a činiteľov, ktoré by mohli kedykoľvek napadnúť naše telo.
Škodlivosti škodlivé:
- baktérie
- vírusy
- parazity
- plesne a huby
- celý rad chemických toxínov
- radiácia
Naše telo sa bráni
Aby sa naše telo dokázalo brániť pred týmito nebezpečnými pôvodcami chorôb, vyvinulo si obranný systém – imunitný systém, ktorý je mimoriadne zložitý. Počas svojho vývoja si tento systém vytvoril viacero mechanizmov na rozpoznávanie cudzorodých a nežiaducich látok v tele a následné zneškodnenie.
Popri ňom v harmónii existuje rovnako dôležitý kontrolný mechanizmus, vďaka ktorému sa imunitný systém aktivuje len vtedy, keď je to nevyhnutné a na taký dlhý čas, aký je potrebný na to , aby pôvodca neohrozoval zdravie.
Imunitný systém
Imunita je súhrn obranných mechanizmov, ktorými sa organizmus bráni proti vonkajším škodlivým činiteľom, látkam a organizmom vnikajúcim do tela.
Hlavným znakom imunitného systému je to, že sa môže adaptovať a že si môže pamätať a rozpoznávať „sám seba“ čiže za normálnych podmienok nezasahuje proti vlastným zdravým tkanivám.
Schopnosť odolávať najmä škodlivým vonkajším činiteľom sa vyjadruje mierou imunity, ktorú človek môže zdediť, a vtedy je reč o prirodzenej (vrodenej) imunite, alebo získať a vtedy hovoríme o získanej imunite.
Imunitný systém – nemá svoju presnú adresu v ľudskom tele, hovorí sa, že je difúznym orgánom. Bunky sa nachádzajú a voľne cirkulujú v krvi a miazge (lymfe) alebo sa nachádzajú v tkanivách a orgánoch.
Tieto sa delia na: primárne, v ktorých sa vytvárajú (kostná dreň, týmus) a sekundárne, do ktorých sa dostávajú a ďalej vyvíjajú podľa potreby (slezina, lymfatické uzliny, Peyerove plaky a apendix v slepom čreve)
Lymfatický systém je dôležitou zložkou imunitného systému.
Ako funguje imunita
Donedávna boli vedci a lekári presvedčení, že IS v podstate reguluje sám seba pomocou spätnej väzby. Posledné výskumy v imunológii potvrdili úzke prepojenie medzi psychikou, nervovým systémom a imunitou.
Stresové, frustrujúce a konfliktné situácie môžu napomáhať pri vyvolaní patologickej reakcie alebo ochorenia. Nervové zmeny sú schopné ovplyvniť IS a naopak, poruchy imunity sa prejavujú aj na psychickom stave postihnutého.
Súčasne vznikol nový lekársky odbor, ktorý sa zaoberá práve týmto fenoménom- psychoneuroimunológia.
Z toho vyplýva, že základom funkcie imunity je zložitá a dynamická komunikačná sieť. Pri kontakte s cudzou látkou imunitné bunky začnú produkovať chemické látky, ktoré umožňujú bunkám regulovať svoj vlastný rast a správanie, zmobilizovať ďalšie bunky a nasmerovať ich na problematické postihnuté miesta.
Orgány imunity sú rozmiestnené v celom tele a spolu s nervovým, srdcovým, pohybovým a tráviacim systémom zaisťujú harmonickú činnosť organizmu ako celku.
Čím sa deťom poškodzuje imunitný systém
V dnešnej dobe na naše deti vplýva celý rad negatívnych vplyvov, ktoré prispievajú k oslabeniu IS.
- každá prekonaná infekcia dočasne znižuje prirodzenú odolnosť organizmu, v konečnom dôsledku však imunitu posilňuje ( hovorím o bežných infekciách)
- nesprávna výživa a životospráva
- nedostatok spánku
- znečistené životné prostredie toxickými látkami
- opakovaný či dlhodobý stres
- negatívne emócie
- nadmerné užívanie antibiotík a iných liekov
- rôzne druhy žiarenia
(1 hlasov, priemerne: 4,00 z 5)
Loading...
Bábätká, ktoré spia s mamou, sú šťastnejšie
NsP Trstená
Od akého veku môžu byť deti doma bez rodičov?
Prvé príznaky tehotenstva - skôr, ako si urobíte tehotenský test
Rodičovský príspevok do 6 rokov veku dieťaťa: predĺžený rodičovský
Ako zmierniť rodičovský stres a menej kričať
