Dnes je známych okolo 20 000 látok spôsobujúcich alergiu, ale až 90% všetkých alergických ochorení spôsobujú pele, roztoče, plesne, srsť zvierat, blanokrídly hmyz a potraviny.
Peľ – najčastejší alergén
Zo vzdušných ( respiračných ) alergénov sú najčastejším vyvolávateľom alergických ochorení peľ stromov, tráv, obilnín, bylín (burín), kvetín. Peľovú sezónu možno v našich podmienkach rozdeliť na tri hlavné obdobia:
- skoré jarné obdobie s peľom stromov (február –apríl),
- neskorá jar a leto s peľom tráv a obilnín (apríl-júl),
- leto a skorá jeseň s peľom bylín, kvetín (júl-oktober).
Zo stromov je najsilnejším alergénom peľ jelše, liesky, brezy, hrabu, buku, dubu, jaseňa.
Z tráv a obilnín je najsilnejším alergénom peľ mätonohu, timotejky, kostravy, lipnice, reznačky, raže.
Z bylín je najsilnejším alergénom peľ paliny, ambrózie, púpavy, mrlíka, žihľavy, múrovníka.
Najpočetnejšiu skupinu ľudí s peľovou nádchou tvoria alergici na peľ tráv.
Alergia na roztoče
Druhou najpočetnejšou skupinou ľudí s alergickým ochorením sú alergici na roztoče. Alergickú reakciu spôsobujú roztoče (mikroskopické článkonožce podobné kliešťom ) žijúce najčastejšie v domácom prachu a v lôžkovinách. Prítomné sú aj v závesoch, čalúnených pohovkách, kobercoch a plyšových hračkách.
Roztoče sa živia šupinami a kožným odpadom z ľudského tela, preto sa im najlepšie darí v posteliach, kde majú vhodnú teplotu, vlhkosť a dostatok výživy. Jeden gram prachu z postele môže obsahovať 2000 až 15000 roztočov. Látky, ktoré alergiu vyvolávajú, sú obsiahnuté vo výkaloch roztočov.
Roztoče spôsobujú prejavy alergickej nádchy, ekzému až astmy. Príznaky alergie na roztoče sú prítomné celoročne, zhoršovať sa môžu na jeseň a v zime, keď sa kúri. Typické sú ťažkosti najmä ráno po prebudení:
- hlavne upchatý nos,
- výtok z nosa,
- kýchanie,
- slzenie,
- svrbenie kože
- suchý kašeľ.
V nadmorskej výške nad 1200 m.n.m. sa roztoče nevyskytujú, preto sa alergikom na roztoče odporúča horská klimatická liečba.
Alergia na plesne
Alergia na plesne je alergiou na spóry vláknitých húb, ktoré sa vzduchom šíria podobne ako peľ, sú voľným okom neviditeľné a najčastejšie vyvolávajú alergickú nádchu a astmu.
Príznaky alergie sú prítomné celoročne, najviac však na vrchole leta a na jeseň pri teplom a vlhkom počasí.
Riziko plesní predstavujú najmä staré byty a chalupy.
Alergia na zvieratá
„Domáci miláčikovia“ sú významným zdrojom agresívnych alergénov. Hlavné zvieracie alergény sú priamo v srsti zvierat, ale aj v slinách, moči, maze, šupinách, perí, krvnom sére.
Najsilnejšie alergény má kocúr. Silné alergické reakcie vyvolávajú aj mačky, kone, psy a malé hlodavce (morča, škrečok). Alergia na vtáky je väčšinou nepriama, pretože najsilnejším alergénom vtákov sú roztoče prítomné v perí. Väčšina ľudí sa alergizuje priamym stykom s vlastným domácim zvieraťom. Alergiu však môže vyvolať aj nepravidelný, príležitostný kontakt so zvieraťom, prípadne s ľuďmi, ktorí zvieratá chovajú.
Alergia na poštípanie hmyzom
Samostatnú skupinu alergických ochorení tvorí alergia na poštípanie blanokrídlym hmyzom (včela, osa, čmeliak, sršeň).
Prirodzenou reakciou na poštípanie hmyzom je vytvorenie malého svrbivého a bolestivého pupienka so začervenaním kože, ktoré zmiznú behom niekoľkých hodín.
Za lokálnu alergickú reakciu sa považuje veľký bolestivý červený pupeňa s opuchom, ktorý pretrváva niekoľko dní.
O celkovú alergickú reakciu sa jedná, ak sa objaví svrbivá vyrážka, opuch kože a slizníc, vracanie, hnačka, vodnatý výtok z nosa, dýchavica, kolapsový stav či porucha vedomia, ktorá je vždy závažná, prejaví sa do 15minút po bodnutí hmyzom a môže byť rôznej intenzity. Závažnosť stavu sa spája s rizikom opakovanej a veľmi vážnej, život ohrozujúcej alergickej reakcie (anafylaxie ) v prípade ďalšieho bodnutia hmyzom. Preto musí byť každý pacient s celkovou alergickou reakciou na bodnutie hmyzom vybavený od skorej jari do neskorej jesene tzv. balíčkom prvej pomoci, ktorý musí stále všade nosiť so sebou, aby sa pri bodnutí hmyzom mohol ihneď ošetriť a vyhnúť sa tak riziku život ohrozujúcej alergickej reakcie.
Alergia na potraviny
Alergických reakcií na potraviny a potravinárske výrobky stále pribúda nielen v detskom veku, ale aj u dospelých, preto sa potravinová alergia stáva celosvetovým problémom.
Príznaky alergie na potraviny
Potraviny môžu vyvolať klasickú alergickú reakciu, ktorá sa prejaví nielen bolesťou brucha, vracaním, hnačkou, nadúvaním, zápchou, pálením žáhy, ale aj svrbivými vyrážkami, ekzémami, opuchmi kože, vodnatým výtokom z nosa, kýchaním, hlienením, mapovito povlečeným jazykom, zápachom z úst či dýchavicou.
Reakcie na potraviny môžu však vyvolať aj prídavné látky v potravinách, hlavne stabilizátory, konzervačné látky, farbivá, príchute. Tieto látky sú na potravinárskych výrobkoch označované pod písmenom E.
Alergie na potraviny v detskom veku – najčastejšími potravinami v detskom veku, ktoré vyvolávajú alergickú reakciu sú kravské mlieko, vajce, ryby, orechy, citrusové plody, zeler, šošovica, sója, čokoláda.
- Alergie na potraviny v dospelom veku – v dospelosti prevažujú alergické reakcie na rôzne druhy ovocia, zeleniny, strukoviny, sezam, sója, mak, kôrovce (krevety, ustrice) a semienka (sezamové, ľanové, slnečnicové).
Pseudoalergia na potraviny
Veľa potravín však vyvoláva tzv. nepravú alergickú reakciu (pseudoalergiu ). Ide o potraviny s vysokým obsahom histamínu. Histamín je látka, ktorá sa pri alergickej reakcii uvoľňuje z tkanív a vyvoláva akútne alergické prejavy.
Typickými potravinami s vysokým obsahom histamínu, ktoré môžu vyvolať pseudoalergickú reakciu sú:
- jahody,
- maliny,
- tuniak,
- makrela,
- zrejúce syry,
- surová šunka,
- kyslá kapusta,
- kyslé uhorky,
- špenát,
- víno,
- pivo,
- avokádo.
Alergia na lieky
Podobne ako pri potravinách, tak aj pri reakciách na lieky je niekedy ťažké odlíšiť, kedy organizmus reaguje klasickou alergickou reakciou na liečivo a kedy pseudoalergickou reakciou na prídavné látky v liečivách (farbivá, príchute, stabilizátory). Častejšie sú reakcie neimunologickej povahy, teda pseudoalergie.
Najčastejšími liekmi vyvolávajúcimi alergické reakcie sú antibiotiká (penicilíny) a lieky proti bolesti (acylpyrín, brufen). Menej často vyvolávajú alergickú reakciu kontrastné látky používané pre rôznych vyšetrovacích metódach v nemocniciach a očkovacie vakcíny.
Alergia na iné
V dnešnej dobe prudko stúpa počet alergických reakcií aj na latexovú gumu (používaním gumených latexových rukavíc), alergických reakcií na chlad a alergických reakcií na rôzne chemické prostriedky, ktoré sú bežne používané v domácnostiach (čistiace prostriedky, riedidlá, farby, laky, nátery).
(6 hlasov, priemerne: 5,00 z 5)
Loading...
Ja som odjakziva reagovala zle na kysle uhorky a kapustu, ale nikdy to u nas doma nik neriesil. az ked som bola tehotna a nevedela som sa kyslych uhoriek dotlacit a zacala som mat problemy s travenim, naduvanim a krcmi – a nesuviselo to s tehotenstvom
po porode sa situacia nelepsila a po dlhyyych vysetreniach mi zistili histaminovu intoleranciu. nastastie nemam tazku formu a pokial nezabudnem zobrat rano Daosin, ani neviem ze mi nieco je 