Z denníka anorektičky II.

Na blogoch venovaných problematike anorexie skutočne prebiehajú diskusie, z ktorých vstávajú dupkom vlasy. Úvahy typu: „poraďte mi, už týždeň mi neklesá váha a to jem iba pomaranč, jogurt a šalát. Bojím sa, že znova priberiem, už nechcem mať pri výške 172 cm váhu 50 kg…”, 

„mama ma núti jesť, ide mi to na nervy“, „bola som v nemocnici, skolabovala som….“, „keby mi tak nepadali vlasy, tak nejem.” sú o to hrozivejšie, že vek ich pisateliek nie často je viac ako 13 rokov.

Anorexia a vek dievčat

Vek, kedy sa vo vývoji najvýraznejšie prejavujú zmeny nielen v psychike ale aj vo fyzickom vzhľade, mení sa telo dievčatka na telo ženy. Sekundárne pohlavné znaky – prsia, nárast ochlpenia, formovanie bokov – prinášajú niekedy pre mladé slečny plno zmätku.

Na jednej strane chcú byť „dospelé“ (mať mobil , „péespéčko“, značkové topánky, páčiť sa chlapcom), na druhej strane sa snažia udržať si pod vplyvom prirodzených zmien svoju „identitu“ tým, že sa snažia mať postavičku „Hany Montnany“,  na ktorú by sadlo krátke obtiahnuté tričko a úzke nohavice.

Deti vedia byť niekedy k sebe kruté. „Bacuľky“ s väčším zadkom sa nezriedka stanú obeťou posmechu spolužiakov. Niekedy je deťom ťažké vysvetliť, že takýmto veciam sa vysmievajú iba hlupáci. Že predsa vôbec nezáleží na tom, kto má aké nohy. Je ťažké presvedčiť ich, pretože vo svete dospelých sa deje často krát to isté. Aj keď v sofistikovanejšej podobe.

Príbeh pokračuje

4.jún

„Mama si dnes kúpila nové číslo TOP STAR. Pozerali sme si ho spolu. Mama mi hovorila: „Páni, tá XY ale pribrala. Bóže!“. Boli tam aj iné články, ktoré ma zaujali:  “Hviezda populárneho seriálu sa vracia na obrazovku. Po pôrode sa správnou diétou vrátila na pôvodnú váhu za neuveriteľné tri týždne!“  

„Ak chcete vyzerať ako H.V., skúste jej zaručene úspešnú diétu.“ Na večeru nám dala praženicu s chlebom. Keď som videla Sama ako to do seba pchá, prišlo mi zle. Nechcela som jesť, ale prinútila ma. Keby som tak mohla robiť čo chcem. Dala by som si ovsenú kašu ako mama.“ 

8.júl

Mama mi kúpila nové plavky na kúpalisko. Neviem, stále si pripadám tlstá. Chcem začať chodiť ráno behať, ale som hrozne unavená. Našťastie sú už prázdniny a nemusím sa učiť do tej blbej školy. Schudla som za mesiac len dve kilá. Musím ešte zhodiť tri.

26.júl

Na váhe stojím, ale kamošky na pro ana píšu, že je to normálne. Trochu mám strach, lebo mi začali padať vlasy, keď sa češem. Bože, nechcem byť plešatá.

7.august

Nenávidím mamu! Nasilu ma vzala k lekárke, vraj sa jej nezdá aká som chudá. A tá krava? Povedala mame, že by som mala ísť na psychiatriu. No to iste! Radšej začnem jesť!

27.august

Je mi hrozne. Nič nevládzem. Začala som jesť, ale potom som začala nasilu zvracať. Hrozne sa bojím, že priberiem. Za týždeň začína škola! Celé dni len ležím a čítam. Načo je takýto život?

12. september

Neviem prečo som sa dala prehovoriť, aby som sem išla.  Tie anorektičky čo ležia so mnou na izbe sú strašné. Stále točia iba o jedle. Ja predsa ale chcem jesť a byť normálna. Nie som ako ony.

14. október

Pribrala som 4 kilá. Moja terapeutka sa teší. Mne je to jedno. Nenávidím sa.

23.november

Zajtra mám ísť domov. Hrozne sa bojím. Som úplne tlstá tlsťoška. Tu je to v pohode. Ale nechcem ísť naspäť do školy. To bude hrozné! Bola som na psychiatrii a pribrala som strašných 8 kíl.

10. december

Elena mi dala na Mikuláša veľkú čokoládu. Naschvál. Fakt. Neviem či  ju ešte môžem považovať za  moju kamošku…

Liečba porúch príjmu potravy

Vyliečiť sa, dostať sa z bludného kruhu porúch príjmu potravy je cesta dlhá a náročná. Jedna vec je získať späť normálny stravovací režim a dostať váhu na primeranú hodnotu. Druhá a oveľa ťažšia vec je získať späť pocit sebaúcty, sebadôvery, dôvery voči druhým.

Vrátiť sa späť medzi kamarátky, ktoré zostali, napriek tomu, že ten kto sa vracia bol dlho zaujatý iba tým jedlom. Vrátiť sa do normálneho života „- násť“ ročných. Nespadnúť znova dolu znamená prísne pravidelné dodržiavanie stravovacieho režimu,  sledovanie lekárom – internista, psychiater, pravidelná psychoterapia.

Jedinou cestou ako sa tomu vyhnúť, je nebrať na ľahkú váhu signály a „reči“ detí o tom, že musia mať menší zadok. Predísť tomu, aby sme stáli pred dcérou, ktorá je „odrazu“ kosť a koža. Vedia sa zatnúť a robiť maximum pre svoj cieľ.

A preto sa môže spustiť lavína, ktorá sa už sama nezastaví. Kiežby bolo v našich silách vedieť čo najlepšie ukázať im aj iné ciele, ktoré by mali v tomto období pre nich zmysel. Kiežby nás naše deti v tomto období aj počúvali!  

(14 hlasov, priemerne: 4,60 z 5)

Loading...