Hodnotíte lekárov na internete?

Pred časom som sa začítala do jednej ženskej diskusie, kde sa okrem iného objavili hodnotenia niekoľkých lekárov. Boli to hodnotenia typu: „on je taký a taký“, „u neho musíš rátať s tým a s tým“.

V podstate sa jednalo o negatívne hodnotenia. Čo by bolo relatívne v poriadku, keby to nebolo hodnotenie, ale vyjadrenie názoru. Ja si nemôžem dovoliť o niekom povedať, že je taký, či onaký. Môže vyjadriť názor, že sa mi napr. to, či ono konkrétne správanie či konanie nepáčilo, či som nebola spokojná s nejakým postupom, či prístupom lekára.

Čo vyjadrujeme hodnotením na internete

Mám isté očakávania a tie nemusia byť naplnené. Čo ovplyvňuje veľa vecí, na mojej strane, a veľa na strane lekára, či lekárky, s ktorými prichádzam do kontaktu. Nie vždy som spokojná, ale pokiaľ sa ma niekto pýta na názor, snažím sa vyjadriť s čím v správaní alebo konaní som nebola/bola spokojná a prečo.

Veľmi sa snažím nehodnotiť človeka ako takého, pretože si myslím, že na to nemám právo. Riziko tiež v nímam pri hodnotení poskytnutej zravotnej starostlivosti. Nespochybňujem, že niekedy lekár neurobí všetko tak, ako by mal/mohol. Pokiaľ však máme podozrenie na pochybenie lekára, na riešenie tohto máme Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou a nie diskusie na internete.

Toto v diskusiách o lekároch často chýba – uvedomenie si toho, čo vlastne vyjadruje človek vo verejnom priestore, akým internet rozhodne je.

Zákon o hodnotení na internete

Existuje viacero portálov, ktoré poskytujú priestor na hodnotenie lekárov. Ich prevádzkovanie neodporuje zákonu. Problematickými sú hodnotenia, ktoré nie sú zavádzajúce a nereflektujú odbornosť poskytnutej zdravotnej starostlivosti.

Advokát Mgr. Zdenko Seneši upozorňuje, že „takéto hodnotenia môžu negatívne ovplyvniť potenciálnych pacientov lekára a môžu vyvolať stratu dôvery súčasných pacientov lekára, čím sú spôsobilé privodiť dotknutému lekárovi nemajetkovú i majetkovú ujmu.“

Seneši ďalej pripomína, že je rozdiel, či niekto vysloví tzv. skutkové tvrdenie, ktoré sa opiera o dokázateľné fakty alebo hodnotiaci úsudok, čo je subjektívny názor autora.

Každá fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia a svojho mena. Fyzická osoba má právo sa domáhať, aby sa upustilo od neoprávnených zásahov do práva na ochranu jeho osobnosti a aby mu bolo dané primerané zadosťučinenie.

Anonymita na internete

Dotknutá osoba, v tomto prípade lekár, ak sa rozhodne domáhať sa svojich práv, musí tak urobiť u autora nepravdivého skutkového tvrdenia alebo neoprávneného hodnotiaceho úsudku.

V prípade komentárov na internetových portáloch dosiahnutie nápravy komplikuje fakt, že autormi týchto výrokov sú spravidla anonymné osoby vystupujúce pod prezývkami. Bežní užívatelia internetu anonymné osoby identifikovať nevedia, čo znemožňuje účinnú ochranu práv dotknutej osoby.

Ako sa teda domôcť ochrany osobnostných práv? Podľa zákona č. 22/2004 Z. z. o elektronickom obchode sú poskytovatelia služieb na „hodnotiaci portáloch“ povinní v prípade protiprávnosti zverejnených informácií odstrániť ich z elektronickej komunikačnej siete alebo aspoň zamedziť k nim prístup.

Mgr. Seneši hovorí, že „za účelom účinnej ochrany osobnostných práv pred neprípustnými komentármi je potrebné, aby dotknutá osoba oznámila prevádzkovateľovi portálu skutočnosť, že v hodnoteniach pri profile konkrétneho lekára (poskytovateľa zdravotnej starostlivosti) sa nachádza protiprávny výrok.“

Ak prevádzkovateľ portálu na základe oznámenia namietané výroky z portálu neodstráni, zostáva dotknutej osobe podať žalobu o ochranu osobnosti, respektíve dobrej povesti na prevádzkovateľa portálu na všeobecnom súde.

Trestný čin ohovárania

Dopúšťa sa ho autor nepravdivej informácie. Ten, kto „o inom oznámi nepravdivý údaj, ktorý je spôsobilý značnou mierou ohroziť jeho vážnosť u spoluobčanov, poškodiť ho v zamestnaní, v podnikaní, narušiť jeho rodinné vzťahy alebo spôsobiť mu inú vážnu ujmu.“

Poškodením v zamestnaní môže byť preradenie na nižšiu pracovnú pozíciu, skončenie pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa, poškodením v podnikaní, napríklad úbytok pacientov.

Zdenko Seneši radí, že podanie trestného oznámenie pre trestný čin ohovárania má význam aj pri anonymných autoroch. Polícia a prokuratúra disponujú oprávneniami určiť počítač alebo iné elektronické zariadenie, z ktorého bol nepravdivý údaj na internete zverejnený.

Advokát zo svojej praxe pripomína, že hoci tu takáto možnosť je, trestných oznámení tohto typu sa podáva málo. Lekári zrejme majú dosť práce aj mimo riešenia svojich hodnotení na internete. Niekedy by však stálo za úvahu predtým, než niečo niekam napíšeme, zmyslieť sa, akoby sme sa asi my cítili, keby nás takto niekto zhodnotil.

Zdroj: pediatriapreprax.sk