S dieťaťom v nemocnici

Mária Kohutiarová 0

Sú situácie, kedy sa jednoducho nedá bielym stenám vyhnúť, čo ako sa nám to nezdá. Operácia či nečakaná zdravotná komplikácia zmení miesto pobytu: nemocnica. Ako to všetko zvládnuť s malým batoľaťom bez ujmy na tele aj na duši?

Horor či skutočnosť?

Počúvať či čítať skúsenosti rodičov z nemocníc a ich prostredia nie je často práve najpríjemnejšou. A to napriek tomu, že mnohé z týchto zariadení nesú na novorodeneckom oddelení hrdý titul Baby friendly hospital. O pár poschodí nižšie to mnohokrát už neplatí.

To, že si musíte doniesť vlastnú hygienu aj pre dieťatko aj pre seba, už je štandard. Horšie je ale zažiť slovko „nie“  už pri vstupe na oddelenie, kedy sa často stáva, že jednoducho rodičovský sprievod odmietnu. Niekedy – ak sa mu pošťastí dostať dnu –  je rodič odkázaný na jednu posteľ s dieťaťom. Alebo  keď ich v rámci absurdistanu ubytujú každého na inej izbe. Tak trávi aj tri noci na stoličke pri postielke svojho dieťatka.

Prvou otázkou býva, či je dieťa dojčené. Ak áno, mamu zvyknú v nemocnici nechať (asi preto, že ho nadojčiť nik iný nevie:). Rozhodne je to však nespravodlivé voči deťom, ktoré dojčené nie sú – ale emociálne na tom sú rovnako, ako tie s mliečkom od mamy. Ostáva už len riešiť biednu stravu a prežiť rôznych  zdravotníkov a ich prejavy.

Nie všetci lekári vedia dobre vysvetliť rodičovi, ktorý je v strese, všetko, čo potrebuje vedieť (a čo sa možno bojí alebo práve nevie spýtať) a nie všetky zdravotné sestry vedia, že či je tam dieťatko s mamou alebo bez, potrebujú v tejto „neznámej bielej zemi“ čím viac milých, jemných, láskavých duší. Všetka česť tým, ktorí dokážu byť empatický.

Bežným štandardom by podľa Charty práv hospitalizovaného dieťaťa mala byť prítomnosť rodiča pri dieťati do 3 rokov veku. Vtedy by rodič mal mať pobyt hradený poisťovňou, hradí si len stravovanie. Je príjemné čítať na weboch niektorých slovenských nemocníc, že  Chartu rešpektujú (a v mnohých nemocniciach je na detských oddeleniach aj vyvesená) a možnosť prítomnosti rodiča ponúkajú – treba však najmä pri plánovaných operáciach a zákrokoch byť dopredu informovaní o voľnom mieste.

Pokiaľ máte dieťatko staršie, treba počítať aj s plným poplatkom za ubytovanie a stravu podľa cenníka nemocnice. Sú však aj nemocnice, a to predovšetkým veľké, kde to napriek názvu „Detská nemocnica“ s deťmi a rodičmi veľmi nevedia. V mnohých nemocniciach sú už aj detské kútiky a herne, zariadené kadečím, v závislosti od veľkosti a bohatosti nemocnice, regiónu a tiež podľa ľudí, ktorí tam chodia – lebo nie je výnimkou „ubúdanie“ hračiek a hier z herne. Je dobré  si vziať pár obľúbených hračiek a knižiek  aj z domu.

Je tiež náročné stretnúť vášho lekára. Pokúšaame sa s ním komunikovať zväčša za behu, lebo pri vizite nie je vždy na otázky čas.

Trošku sci-fi

Zablúdiť pre ten vtip (aj keď pobyt v nemocnici s dieťaťom je všeličo iné) trošku na západ k našim českým bratom do nemocnice je príjemným prekvapením – už z webov mnohých nemocníc je jasné, že rodičov ako sprevádzajúce osoby plne rešpektujú  – bez akéhokoľvek lekárskeho či psychologického odporučenia je možný rodičovský sprievod dieťaťa do 6 rokov. Aj po tomto veku hľadajú spôsob, akým umožniť prítomnosť rodiča. Príjemné je počuť  o hernej terapii v hodonínskej nemocnici, kedy každé dieťa dostane pri nástupe svoju vlastnú šitú hračku – mačičku, s ktorou odchádza aj domov, je niečo, čo sa v našich nemocniciach nenosí. Všetko, čo s dieťatkom budú robiť, je ukázané na veľkej bábke a pomocou fotografií, aby sa dieťa prestalo báť a rozumelo, čo s ním idú „ujovia a tety“ v bielom robiť. Steny namaľované pestrými farbami, zo stropu a stien visiace pohyblivé hračky… Návštevy sú denne, podľa potreby detí a možností rodiny. Počas pobytu robia tajný darček domov pre rodičov – a tak často nechcú odísť, lebo ešte to nemajú hotové (a možno nechcú odísť aj pre mnohé iné veci).

Jedny hranice tak za rohom a toľko iných vecí… Ešte dobre, že aj tu v nemocniciach fungujú veselé červené nosy . Stále sa ale je čo učiť – a nezávisí to len od peňazí v rezorte či štáte, ale aj od nás, rodičov  – ak to, čo tlačí (či tlačilo) pokojne a láskavo v nemocnici pomenujeme priamo tam na mieste činu. Možno by bolo fajn mať na oddeleniach dotazníky spokojnosti, ktoré by pri objektívnom vyplnení a anonymite priniesli reálny obraz toho, ako sa deti a rodičia v nemocnici cítia. Na rodinka.sk sa už hodnotia pôrodnice , možno by nebolo od veci hodnotiť aj detské oddelenia či celé detské nemocnice, lebo aj tam s deťmi musíme v kritickej situácii ísť.

Mať priestor vyjadriť, čo nás na slovenských nemocniciach štve a čo nás teší mimo surfovania v mori diskusných fór chýba.  Ak si naše dieťa zaslúži len to dobré, v prípade choroby to platí trikrát viac.

Tak skoré uzdravenie, pevné nervy a optimistickú víziu pre zdravotníctvo.

1 Hviezdička2 Hviezdičky3 Hviezdičky4 Hviezdičky5 Hviezdičiek (8 hlasov, priemerne: 4,40 z 5)
Loading...
Author image

Mária Kohutiarová

články autora...

Pridaj komentár