Dieťa v nemocnici (1.)

Možno máte aj vy onú smutnú skúsenosť, kedy ste sa vďaka zdravotným problémom alebo len preto, že ste sa v blízkej budúcnosti mali stať matkou, stali PACIENTOM – pasívnym nerovnocenným objektom záujmu…

Samozrejme, očakávalo sa od vás prijatie navrhovaných liečebných postupov. Dieťa sa stáva takýmto pasívnym objektom záujmu odborníkov oveľa samozrejmejšie už len preto, že je dieťa.

Lekár – Rodič

Rozhodovanie o dieťati býva v rukách profesionálov a od rodičov dieťaťa je očakávaný súhlas. Rodičia majú iba dve možnosti – rozhodnutie prijať, alebo odmietnuť. A odmietnutie, nesúhlas často vedie až k negatívnym reakciám odborníkov voči rodičom, voči dieťaťu. Často uzatvára cestu hľadania iných alternatív. Tento klasický model spolupráce rodičov a odborníkov, prirodzenú úlohu rodičov redukuje a potlačuje.

Čo bráni v spolupráci

Lekár v roli „odborníka, ktorý vie všetko najlepšie“ vytvára odstup, ktorý bráni v spolupráci s rodičmi ako s rovnocennými partnermi, blokuje aktivitu rodičov, bráni vytvoreniu priestoru pre vzájomnú dôveru a zdieľanie pocitov. Odstup, niekedy až nadradenosť zo strany profesionálov vyvoláva u rodičov predstavy, že nemožno s takým expertom laicky diskutovať, niečo navrhovať, vyjadrovať svoje potreby i potreby dieťaťa. V súčasnosti si však stále viac rodičov a odborníkov uvedomuje, že tento spôsob komunikácie nie je najšťastnejší a snažia sa skutočne navzájom spolupracovať.

Pekne to vyjadril MUDr. Vladimír Němec, primár detského oddelenia v Pardubiciach:
„Myslím si, že my, zdravotníci, by sme mali zostúpiť z tých našich zdravotníckych nebies a pripustiť si, že väščinou je možných viacero spôsobov liečby a naša pravda a návrh nemusí byť úplne najlepší z pohľadu dieťaťa a rodičov, hoci všetko robíme s najlepším úmyslom, s vedomím správneho rozhodnutia a s plnou vážnosťou svojho povolania.“

Rovnocenný vzťah

Ak hovoríme o partnerstve rodičov a odborníkov, hovoríme o rovnocennom vzťahu oboch týchto strán, kde sa darí kvalitne aktívne spolupracovať. Rešpektovanie rodičov v tomto type spolupráce ako expertov na svoje dieťa a vlastné rodinné prostredie posilňuje ich rodičovskú sebadôveru, aktivitu a nezávislosť.
Obe strany, rodičia i odborníci, majú hlboký záujem o dieťa, ale rodičia sú viac a hlbšie angažovaní. Väčšina rodičov má k dieťaťu celoživotné povinnosti a zodpovednosť. Ich detailná znalosť dieťaťa pramení z dennej a dlhodobej starostlivosti a vzťahu k dieťati. Úlohy odborníkov sú špecializovanejšie a časovo limitované. Spolupráca rodičov a odborníkov zahŕňa dialóg a dohodu o spoločných cieľoch. Partnerstvo rodičov a odborníkov neobsahuje iba výmenu informácií a spoločné rozhodovanie, ale tiež zdieľanie pocitov.

Zodpovednosť za dieťa v rukách rodiny

Dobrá starostlivosť o dieťa je zameraná na celú rodinu. Zodpovednosť za dieťa nepreberá lekár, oddelenie či iná inštitúcia, ale zodpovednosť za dieťa zostáva v rukách rodiny. Tak a o tom je FAMILY CENTRED CARE. Rodina je uprostred a tí, ktorí poskytujú odbornú starostlivosť dieťaťu (lekári, sestry), pomáhajú rodine, aby sa mohla starať o choré dieťa. Family Centred Care mení prístup zdravotníkov od „ Povedzte nám svoj problém a my ho vyriešime“ ku: „Akým spôsobom vám môžme pomôcť?“

Viete, že existuje CHARTA PRÁV HOSPITALIZOVANÝCH DETÍ?

• Deti majú byť prijímané do nemocnice iba vtedy, ak starostlivosť, ktorá sa vyžaduje im nemôže byť rovnako dobre poskytnutá doma alebo pri dennej hospitalizácii.
• Deti v nemocnici majú vždy právo mať pri sebe svojich rodičov alebo ich zástupcu.
• Ubytovanie by malo byť poskytované všetkým rodičom a tí by mali byť podporovaní v tom, aby ho prijali.
• Pre rodičov by to nemalo znamenať finančnú záťaž a nemali by trpieť stratou zárobku.
• Aby sa rodičia mohli podieľať na opatere svojho dieťaťa, mala by byť podporovaná ich aktívna účasť.
• Deti i rodičia majú právo byť informovaní spôsobom zodpovedajúcim ich veku a úrovni chápania.
• Mali by byť prijaté opatrenia na zmiernenie fyzického a emočného šoku. Rodičia majú právo na informačnú účasť pri všetkých rozhodnutiach týkajúcich sa starostlivosti o ich deti.
• Každé dieťa má byť chránené pred zbytočnou liečbou a výskumom. Deti majú byť ošetrované spolu s deťmi, s ktorými majú rovnaké vývojové záujmy a nemajú byť prijímané na oddelenia dospelých.
• Deti majú mať všetky podmienky na hry a oddych, na vyučovanie vhodné ich veku a stavu a majú byť v prostredí nábytkom účelne zariadenom a stimulujúcom, ktoré má byť zostavené v súlade s ich potrebami.
• O deti sa má starať personál, ktorého vzdelanie a skúsenosti ho predurčujú reagovať na fyzické, emočné a vývojové požiadavky detí a ich rodín.
• Kontinuita opatery by mala byť zabezpečené tímom starajúcim sa o deti.
• S deťmi sa má zaobchádzať s taktom a porozumením a ich súkromie má byť rešpektované.

(6 hlasov, priemerne: 5,00 z 5)

Loading...