Môžu mať deti depresiu?

U dospelých sa so zvýšeným výskytom depresií spája jesenné obdobie. Ako je to u detí? Môžu mať aj deti depresiu alebo je to špecifikum nás, dospelých?

Čo je to depresia

Väčšina z nás zrejme z času na čas pociťuje smútok, život nám prináša rôzne situácie a niekedy reagujeme smútkom, skľúčenosťou. V mnohých prípadoch je ťažké určiť, či sa ešte stále jedná o bežný smútok alebo prežívame stav, ktorý už nie je v norme a jedná sa o depresiu.

Depresiu možno považovať za preukázanú vtedy, pokiaľ sa u pacienta prejavuje denne, po väčšiu časť dňa a to po dobu dlhšiu ako dva týždne. Krátke záchvaty smútku odborníci označujú za depresívne epizódy.

Depresia je choroba, preto si vyžaduje pomoc odborníka. Je to porucha nálady, ktorá človeku prináša smútok, skľúčenosť, stratu záujmu o seba i o okolie, s narušením schopnosti zvládať bežné životné situácie.

Tiež so sebou nesie nerozhodnosť, sebaobviňovanie, apatiu.  Človek v depresii negatívne vníma seba a svet okolo seba, očakáva všetko zlé.

MUDr. Šuba, primár detskej psychiatrie, uvádza, že u detí sú depresie významnou príčinou chorobnosti.

Príznaky depresie u detí

Depresia u detí sa od tej u dospelých môže líšiť príznakmi, priebehom aj liečbou. Vo všeobecnosti ale platí, čím je dieťa mladšie, tým viac sa ochorenie prejavuje telesnými obtiažmi.

Depresia sa nemusí prejaviť len masívnym smútkom, utiahnutím sa perinu. Ako toto ochorenie môže vyzerať v rôznych obdobiach života dieťaťa:

• Dojča (do roka) – vzniká obvykle ako dôsledok odlúčenia od primárnej vzťahovej osoby, teda tej najdôležitejšej, ktorá mu poskytuje bezpečie a istotu. osoby zabezpečujúcej bezpečie. Usmievavé dieťatko sa mení na plačlivé, apatické dieťa, neprospieva, pôsobí dojmom telesne chorého a objavujú sa poruchy vývoja.
• Batoľa (1 – 3 roky) – objavuje sa výrazná rozladenosť, dieťa prestáva „objavovať svet“, prestáva byť spontánne iniciatívne a zvedavé.
• Predškoláci – v tomto veku sa problémy s depresiou môžu prejaviť smutným výrazom tváre, podráždenosťou, agresivitou, neschopnosťou tešiť sa (z hračiek, obľúbenej maškrty), plačlivosťou (veľmi často spájaná s bolesťou brucha). Dieťa prestáva byť aktívne, nevyhľadáva kamarátov.
• V školskom veku – asi až v tomto čase sa to pre veľa dospelých stáva akosi hmatateľným problémom. Dieťa môže vyzerať znudene, nekomunikuje, často sa objavuje somatizácia (bolesti hlavy, poruchy spánku), deti môžu mať problémy so správaním – sú agresívne, šaškujú, provokujú. Môže sa prejaviť nechutenstvo alebo naopak nadmerné prejedanie sa. Odborníci uvádzajú, že v tomto vekovom období sa objavujú aj psychotické príznaky – sluchové halucinácie, bludy, paranoidita.
• Adolescenti – podráždená nálada a neschopnosť tešiť sa sa ešte zvýrazňuje. Objavuje sa spomalenie reči, útlm aktivity, nerozhodnosť. Mladí ľudia často prežívajú pocity beznádeje, zaoberajú sa zmyslom života, myslia pesimisticky. Objavuje sa užívanie návykových látok.

U detí je pomerne náročné spoznať a akceptovať príznaky depresívnej poruchy. Nezáujem dieťaťa si dospelí môžu preložiť ako jeho lenivosť, poruchy správania ako nevychovanosť.

Depresia postihuje v predškolskom veku do 2 % detí, školskom veku priemerne 6-8 % detí.

Čo je príčinou vzniku depresie

Tak ako pri iných psychických problémoch, ani pri depresiách nie je príčina vzniku úplne jasná. Podieľajú sa viaceré faktory:

• Genetika – výskyt obdobných problémov u rodinných príslušníkov.
• Typ osobnosti, telesná konštitúcia.
• Vplyv prostredia – veľmi často je spúšťačom depresie konfliktné rodinné prostredie.

Podľa slov primára Šubu u detí prevládajú skôr psychogénne (vznikajúce z psychických podnetov) príčiny depresie.

V súčasnosti odborníci uznávajú súčinnosť viacerých faktorov, kde okrem vyššie uvedených zahŕňajú ešte aj: poruchy sociálnej prispôsobivosti, chronická psychická traumatizácia a sexuálne zneužívanie.

Odborníci veľký dôraz kladú na „rodinné“ faktory vzniku depresii u detí. Psychológ Miron Zelina už v roku 2005 poukazoval na to, že „na Slovensku sa kazí rodina, dochádza k odcudzeniu medzi jej členmi a podľa štatistík až 56,4 percenta rodín je neúplných. Problémom súčasnej rodiny je aj to, že až 54 percent rodičov prežíva trvalý alebo častý stres, narastá počet workoholikov a otcov, ktorí ani nie deväť minút týždenne hovoria so svojím dieťaťom.“

Mladí ľudia, ktorí trpia depresiou a sú už schopní hovoriť o svojom prežívaní , často hovoria o nepochopení, odmietaní nazerať na svet „mladými“ očami zo strany rodičov. Preto často prestávajú hovoriť so svojimi najbližšími a nenájdu k nim cestu ani vo chvíli, keď je im naozaj zle. Rôzne príbehy reálnych ľudí môžete nájsť napr. aj tu.

Diagnostika a liečba depresie u detí

Diagnostiku by mal realizovať skúsený odborník. Nemáme k dispozícii žiaden špecifický test, ktorý by nám potvrdil, či dieťa má alebo nemá depresiu. U dieťaťa by malo byť vykonané laboratórne vyšetrenie (vrátane hormónov štítnej žlazy), neurologickej spoločnosti, EEG, CT, psychologické a psychiatrické vyšetrenie.

Je dôležité vylúčiť iné ochorenie, ktoré by sa mohlo prejavovať príznakmi podobnými tým, ktoré sprevádzajú depresiu.  

U detí sa depresia pomerne často kombinuje s úzkostnou poruchou či poruchami správania, neskôr so zneužívaním návykových látok alebo poruchami príjmu potravy. Odlíšiť treba aj bežný zármutok, ktorý by mal vymiznúť do 6, max. 12 mesiacov po traumatickej udalosti.

Liečba spočíva v psychoterapii a farmakoterapii antidepresívami. Pre rodičov, ako aj pedagógov, je dôležité si uvedomiť, že somatizácie a problémy v správaní môžu byť prejavom depresie, a že užívanie alkoholu a drog môže byť istou formou „samoliečby“ depresie adolescentami.