Detská imunita, prevencia, chrípka

Imunitný systém a jeho funkcie

Imunitný systém sa podieľa na vytváraní rovnováhy vnútorného prostredia, spolu s nervovým a hormonálnym systémom tvorí tri základné integračné systémy živých sústav, zabezpečuje integritu jednotlivca.

Základnou funkciou imunitného systému je obrana organizmu, svoje funkcie prispôsobuje momentálnemu stavu organizmu. Imunitný systém človeka je schopný vytvárať získanú imunitnú odpoveď, ktorá umožňuje špecifickú reakciu proti rozličným infekciám. Deti, ktoré sa narodia s defektom v niektorej z kľúčových zložiek imunitného systému, trpia opakovanými infekciami, a ak sa týmto defektom nevenuje dostatočná lekárska pozornosť, stávajú sa mnohokrát príčinou invalidizácie človeka.

Činnosť imunitného systému sa môže odchýliť od aktivity, ktorá sa z hľadiska udržania integrity označuje v medicíne ako normálna. Scestné, nedostatočné a prehnané imunitné mechanizmy môžu navodiť vznik choroby. Klinická imunológia zasahuje do všetkých medicínskych odborov a vzhľadom na neustále stúpajúci počet chorých pacientov (stúpajúci počet alergóz, imunodeficiencii, autoimúnnych ochorení atď.) je nutné snažiť sa o odstránenie najmä sekundárnych príčin podieľajúcich sa na vzniku oslabení imunitného systému u detí najmä na jeseň.

Obranyschopnosť detského organizmu

Detský organizmus je veľmi jedinečný, každý má jednotlivo svoje zvláštnosti, ku každému je nutné pristupovať veľmi citlivo, imunostimulácia je vždy prísne individuálna. Všeobecne na podporenie obranyschopnosti je nutné zabezpečiť na jeseň zvýšenú potrebu vitamínov, bielkovín, stopových prvkov, ako aj živín celkovo.

Napr.: vitamín B1 – veľmi dôležitý pre normálnu funkciu centrálneho nervového systému, zvýšená spotreba je pri strese, horúčke. Vitamín K – jeho nedostatok spôsobí krvácanie do slizníc rôznych orgánov. Prirodzeným spôsobom dopĺňať potreby železa – pečeň, zelenina, celozrné pečivo. Potrebu selénu z rýb, celozrného pečiva a avokáda. Vitamín A – mlieko, syr, pečeň. Vitamín C paprika, citrusy, kiwi..

Prečo sa nevie organizmus brániť

Na svete ročne pribúda asi 6 000 nových látok, ktoré v prírode vôbec neexistovali. Časť z nich ostáva v laboratóriách, ale veľká časť sa najmä v podobe kozmetických prípravkov, liekov, priemyselných produktov a odpadov dostáva do životného prostredia. Vplyvom narušeného resp. zmeneného životného prostredia dochádza k vzniku nedostatočnej imunitnej odpovede – organizmus sa nevie brániť ani proti banálnej infekcii mikroorganizmami. Aj z tohto dôvodu narastá neustále počet vírusových infekcií. 20% obyvateľstva trpí deficientnou imunitnou odpoveďou.

Posilňovanie imunitného systému u detí

Posilňovanie imunitného systému u tých najmenších je samotné kojenie, dodatočný pitný režim, pravidelné prechádzky na čerstvom vzduchu ,cvičenie v domácom prostredí. U starších detí je veľmi dôležité intenzívne využitie letných mesiacov, ľahké otužovanie, najmä aktívne spojené so športovaním.

Koncom októbra môžme začať s podávaním imunostimulačných prípravkov, ktoré musia byť ordinované prísne individuálne podľa stavu imunitného systému dieťatka. Menšie deti, pokiaľ navštevujú pravidelne detské kolektívne zariadenie a ak nie sú alergické na vaječný bielok, môžeme očkovať proti chrípke. V prípade alergie, eventuálne nedôvere voči očkovacej vakcíne, podávať imunomodulačné prípravky spolu s prevenciou proti chrípke.

Každý rok je tu chrípka

Vírus chrípky prichádza každý rok, takmer vždy v zmenenej podobe – má značnú antigénnu premenlivosť: Najťažší priebeh majú vírusy chrípky typu A a B. Ochorenia sa vyskytujú epidemicky najmä počas zimných mesiacov, závažnejšie sú ochorenia malých detí a starých ľudí. Chrípkové vírusy napádajú riasinkové epitélie buniek horných a dolných dýchacích ciest. Dochádza k zníženiu bunkovej imunity, tvoria sa špecifické protilátky a cytotoxické bunky, krátkodobá imunosupresia nemá nepriaznivé následky.

Chrípka – akútne zápalové ochorenie horných dýchacích ciest.

Nástup je vždy náhly – zimnica, bolesti hlavy, teplota do 39 až 40 °C. Chorý pociťuje celkovú slabosť, únavu, malátnosť, bolesti svalov, kĺbov najmä rúk a nôh. Býva prítomná nádcha, bolesti hrdla (škrabanie, pálenie v oblasti hrudníka…) Pokiaľ nie sú komplikácie, akútne príznaky odznejú do 7 dní. Únava a slabosť pretrvávajú 1-2 mesiace po odznení akútnych príznakov.

U ľudí oslabených, so zlou výživou, ale najmä u malých detí môže dôjsť počas ochorenia chrípkou k ťažkému poškodeniu organizmu (srdce, kĺby, pľúca, mozog…)

Prameňom nákazy sú chorí ľudia, prenos sa uskutočňuje kvapôčkovou infekciou (kašľom, kýchaním, bozkávaním event. infikovanými predmetmi), k prenosu prispieva aj zoskupovanie ľudí v malom priestore – škola, škôlka… treba dávať pozor aj na veľké priestory s klimatizáciou.

Chrípka sa môže nebezpečným spôsobom komplikovať zápalom pľúc, priedušiek, stredného ucha, ktoré môžu končiť smrteľne u oslabených ľudí.

V 20.storočí prebehlo niekoľko pandémií chrípky (1919-1918, 1957-1958, 1968-1970, 1977-1978…) s veľmi vysokou úmrtnosťou. Chrípkový vírus mení každý rok svoj charakter, tieto zmeny zaznamenávajú laboratória svetovej zdravotníckej organizácie a výrobcovia očkovacích látok pripravujú potom pre každú očkovaciu sezónu novú vakcínu proti chrípke s novým aktuálnym zložením chrípkových vírusov. Na Slovensku ročne ochorie na chrípku 2 milióny ľudí.

(5 hlasov, priemerne: 3,00 z 5)

Loading...