Zelené sople do školky nepatria

Mám za sebou prvé škôlkárske rodičovské. Teda nie moje prvé, prvé tohoto školského roku. Do nášho, už ustáleného, rodičovského „kolektívu“ privial nové duše, nové témy a nové pohľady.

Teda skôr nové pohľady na staré témy.

Obligátne „zelené sople do škôlky nepatria“

(hm, pamätám, ako ma ako novo-škôlko-rodiča prvá diskusia na tému farba, konzistencia vedela uviesť do rozpakov) obohatilo nové portfólium rodičov o doplnenie, že teda ani číre, biele, lebo sú signálom vírusovej infekcie.

Hm, ako rodič dvoch astmatikov s alergiou na roztoče, palinu a všetky iné bežné byliny, som stuhla. Zaručiť totiž, že im z nosa nikdy nič nepotečie bohužiaľ neviem. Ani kašeľ, hlavne ak si ľahnú do podstielky, ktorú pred nimi používalo už „n“ detí, neviem vylúčiť.

Dva roky som to riešila praním perín a ich výmenou raz za týždeň, čiže sme nosili kompletku, nie len tepláky, uteráky, ponožky slipky, ale aj perinku, vankúš obliečky a plachtu, pomohlo, aj keď nie vždy…

Moje skromné vedomosti v tejto oblasti mi aj tak vysielajú data: infekčnosť napr. kiahní je najvyššia práve PRED vypuknutím ochorenia…

A tak si kladiem otázku, nepreháňame to už trocha?

Je jasné, že choré dieťa do kolektívu nepustím, egoisticky skôr kvôli nemu, oslabený organizmus chytí akúkoľvek sekundárnu infekciu. Ale rátať, že nástup do kolektívnu prebehne bez zvýšenia chorobnosti, to mi znie ako číra utopia.

Neverím, že deti majú vyrastať v skleníku.

Imunita sa nastavuje na „nepriateľstvo“ sveta práve prvé roky. Ak ju nezaťažím, nezvykne si…

A tak vyhlasujem, že investujem energiu skôr do prechádzok po vonku (či prší, či sneží, len krúpy vynechávame), naučeniu detí jesť ovocie miesto sladkostí a do prostej radosti zo života, lebo buďme úprimní, nie skleník, ale spokojnosť našej imunite pomáha asi najviac.

Ilustračné foto: sxc.hu