Poliomyelitída – detská obrna

Detská obrna je veľmi nákazlivé infekčné ochorenie postihujúce predovšetkým detskú populáciu. Toto ochorenie je vyvolávané vírusmi, ktoré sa nachádzajú v nosohltane pacientov aj zdravých prenášačov a vedie k postihnutiu centrálneho nervového systému, často až k trvalým ochrnutiam. Väčšinou však infekcia prebehne bez klinických príznakov. Očkovaním obyvateľstva sa v našej populácii asi od roku 1960 paralytické formy neobjavujú.

Výskyt
Ochorenie sa vyskytuje v niektorých rozvojových krajinách, obzvlášť ohrozená je India, časti Afriky a juhovýchodnej Ázie. Postihuje prevažne deti do 5 rokov. Najčastejšie sa vyskytuje v lete a na jeseň. Infikovaný človek vylučuje vírus stolicou. K nákaze dochádza takzvanou fekálno-orálnou cestou (fekálie = stolica, orálny = ústny), t. j. miestom vstupu vírusu do organizmu je ústna dutina prostredníctvom potravín, vody alebo predmetov znečistených vírusom, ktorý pochádza zo stolice chorého človeka alebo prenášača.

Inkubačná doba
Inkubačná doba (bezpríznakové obdobie od infikovania sa až do prepuknutia ochorenia) trvá asi 1 – 2 týždne.

Klinický obraz
Choroba môže prebehnúť bez klinických príznakov ochorenia. Takto prebehne 95% infekcií. Alebo ochorenie začína celkovými chorobnými chrípkovými príznakmi, bez príznakov postihnutia nervového systému, ktoré väčšinou po 2 – 3 dňoch odoznievajú. K týmto prejavom sa môže pridať aj nehnisavý zápal mozgových blán. Detská obrna s príznakmi paralýzy (obrny) prebieha typicky v dvoch fázach. 1. fáza ochorenia sa prejavuje chrípkovými príznakmi, ako sú bolesti hlavy a údov, strata chuti do jedla, hnačka, horúčka, ťažkosti pri prehĺtaní. Následne horúčka klesne, príznaky ustúpia. Po krátkom období bez ťažkostí (2 – 5 dní) nastáva opäť vzostup teploty. 2. fáza ochorenia je charakterizovaná prejavmi dráždenia mozgových blán, bolesťami svalov, zvýšenou citlivosťou na vonkajšie podnety, ochrnutiami.

Diagnóza
Diagnóza je možná podľa klinického nálezu, preskúmaním epidemiologickej situácie, vyšetrením mozgovomiešnej tekutiny. Presný dôkaz nám umožní izolácia vírusu zo stolice, mozgovomiešneho moku alebo sekrétu hltana.

Terapia
Príčinná liečba neexistuje. Preto sa zameriavame na liečbu príznakov. Prísny pokoj na lôžku je dôležitý už pri podozrení na infekciu. Svaly uvoľňujú teplé zábaly, polohovanie pacienta pri objavujúcich sa ochrnutiach, nutná je dlhotrvajúca liečebná gymnastika, rehabilitácia, v niektorých prípadoch až intenzívna lekárska starostlivosť. U pacientov s postihnutím dýchacieho svalstva je nutná podpora dýchania pomocou prístrojov.

Profylaxia
Základom je očkovanie. Používa sa tzv. perorálna (per os = cez ústa) Sabinova vakcína, ktorá obsahuje oslabené vírusy poliomyelitídy. U nás sa vakcína podáva samostatne u všetkých detí po 10. týždni života, a to prvá v marci a druhá v máji v dvoch po sebe idúcich rokoch podaním 2 kvapiek vakcíny, alebo v režime troch základných očkovaní počas jedného roka v kombinovanej vakcíne spolu s inými ochoreniami. Preočkovanie sa robí u detí v 12. roku života. Deti, ktoré majú kontraindikácie na zaočkovanie Sabinovou vakcínou, sa očkujú tzv. Salkovou vakcínou s inaktivovanými vírusmi. Očkovanie zanecháva trvalú imunitu. Dôsledkom masových očkovaní mohla byť detská obrna v mnohých vyspelých krajinách eradikovaná. Medzi tieto krajiny patrí v súčasnosti aj Slovenská republika, ktorá vlastní certifikát Svetovej zdravotníckej organizácie o eradikácii detskej obrny. Na území Slovenskej republiky sa od roku 1961 nevyskytol domáci ani importovaný (prinesený z cudziny) prípad detskej obrny.

Odstupom času, podobne, ako aj pri iných chorobách, hladina protilátok v krvi postupne klesá. Preto je pred cestou do endemickej oblasti vhodné obnoviť si svoju imunitu proti detskej obrne posilňujúcou dávkou očkovacej látky. Osoby staršie ako 30 rokov majú pred návštevou rizikovej oblasti, najmä južnej a juhovýchodnej Ázie, nárok na uhradenie očkovacej látky svojou zdravotnou poisťovňou.

Prognóza
Pri formách bez obŕn je dobrá. Pri paretických formách s obrnami zostávajú trvalé následky a riziko úmrtia je 5 – 10%.

Zdroje: Buchanec J. a kol., Vademékum pediatra, 2001
www.zdravotnictvo.sk

(8 hlasov, priemerne: 4,00 z 5)

Loading...