Témy

Petícia za slobodnú voľbu v očkovaní

28.02.2010verzia pre tlač

Petícia za slobodnú voľbu v očkovaní

(podľa Listiny základných práv a slobôd, čl. 18 a zákona č. 85/1990 Zb. o petičnom práve)

My, nižšie podpísaní, prostredníctvom tejto petície žiadame, aby každý občan Slovenskej republiky mohol učiniť slobodné rozhodnutie o (ne)očkovaní seba samého a svojich detí.

V tomto zmysle žiadame o zmenu Zákona č. 355/2007 Z.z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia ako aj Vyhlášky Ministerstva zdravotníctva SR č. 585/2008 Z.z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o prevencii a kontrole prenosných ochorení.

Doposiaľ povinné očkovanie by naďalej malo byť bezplatné a dostupné všetkým, avšak dobrovoľné.

Pretože:

Dohovor o ochrane ľudských práv a dôstojnosti človeka v súvislosti s aplikáciou biológie a medicíny (Dohovor o ľudských právach a biomedicíne), ktorý v Slovenskej republike vstúpil do platnosti 1. decembra 1999 v znení Oznámenia Ministerstva zahraničných vecí SR č. 40/2000 Z.z., hovorí v čl. 5:

„Zásah v oblasti zdravia sa môže vykonať iba vtedy, ak osoba, ktorej sa týka, bola informovaná a so zásahom vyjadrila súhlas.“

V Slovenskej republike sa vynucovaním povinného očkovania tento medzinárodný Dohovor sústavne porušuje.

V takmer všetkých krajinách západnej Európy je však očkovanie iba odporúčané. Od povinného očkovania sa v týchto krajinách upustilo po zmene ponímania vzťahov lekár–pacient a štát–občan. Pôvodné ponímanie týchto vzťahov ako vzťahov nadriadených (lekári, štát) k podriadeným (pacienti, občania), kde tí druhí musia svojich nadriadených bez odvrávania poslúchať, sa (vďaka rastúcemu občianskemu seba-vedomiu občanov týchto krajín) zmenilo na chápanie týchto vzťahov ako vzťahov medzi rovnocennými partnermi. V prípade, že pacient chce vziať na seba zodpovednosť za svoje zdravie (napr. tým, že odmietne očkovanie), je mu to v týchto krajinách bez akýchkoľvek pokút a trestov umožnené, pretože je len a len pacientovým výsostným právom rozhodovať o svojom vlastnom tele samostatne a slobodne na základe nestranných objektívnych informácií.

Zákon č. 355/2007 Z.z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia však presadzuje nedobrovoľné plošné očkovanie, ktoré nerešpektuje individualitu a životné podmienky každého jednotlivca, ako ani indivitualitu rodičov, ktorí chcú o svojich deťoch rozhodovať samostatne a cítia sa byť za zdravie svojich detí zodpovední.

Dopredu však nemožno dokázať, že očkovanie dieťaťa nebude mať žiadne nežiadúce účinky, ani že v jeho dôsledku nemôže dôjsť k dočasnému alebo trvalému poškodeniu zdravia dieťaťa, preto vnímame slobodný súhlas rodičov s takýmto zdravotníckym zákrokom ako zásadný eticko-právny krok.

Možné nežiadúce účinky očkovania vyplývajú priamo zo zloženia vakcíny (vakcíny môžu obsahovať pomocné látky ako napr. antibiotiká, karcinogény (formaldehyd), látky toxické pre nervovú sústavu (thiomersal obsahujúci ortuť, hydroxid hlinitý), umelé sladidlá (sorbitol), fenoxyetanol, glutaman sodný, kyselinu chlórovodíkovú, prípadne i alergénne zvyšky vaječnej bielkoviny či zvieracie vírusy a bielkoviny, ak boli pri výrobe vakcíny použité zvieracie tkanivá), ako aj z nepredvídateľnej imunitnej reakcie každého jedinca, ktorá môže viesť k závažnému poškodeniu očkovaného. Rodičia o tejto skutočnosti v drvivej väčšine prípadov nebývajú lekármi ani štátnymi zdravotníckymi úradmi informovaní, dokonca viacerí lekári tieto ľahko preukázateľné skutočnosti vytrvale popierajú.

Tak sa rodičia dostávajú do konfliktu buď so zákonom alebo so svojím svedomím. Sú totiž zákonom nútení, aby svoje zdravé dieťa zaočkovaním vystavili riziku potenciálne fatálnych zdravotných komplikácií, a to aj v prípade, že sa na základe svojho najlepšieho vedomia a svedomia rozhodli starať sa o zdravie svojho dieťaťa bez použitia očkovania alebo len zvoliť si individuálny očkovací plán.

Rodičia, ktorí sa rozhodnú nasledovať hlas svojho svedomia napriek litere zákona, bývajú pokutovaní miesto-príslušným Regionálnym úradom verejného zdravotníctva a ich deti následne diskriminované pri vstupe do jaslí a predškolských zariadení (materských škôl), či pri účasti na ozdravných pobytoch (školy v prírode, letné tábory, lyžiarske výcviky…).

Navyše, pri výrobe niektorých očkovacích látok sú použité tkanivá z tiel umelo potratených detí, pri iných zase geneticky manipulované organizmy. Tieto skutočnosti môžu byť (a častokrát bývajú) v ostrom rozpore s náboženským a mravným (morálnym) založenim významnej časti občanov Slovenskej republiky, ktorí však ani o týchto závažných skutočnostiach nebývajú lekármi a štátnymi zdravotníckymi úradmi nijak informovaní. Toto vnímame ako neprijateľné porušenie slobody myslenia, svedomia, náboženského vyznania a viery, ktorú nám zaručuje Ústava Slovenskej republiky, čl. 24.

Aj na pozadí udalostí okolo tzv. prasacej chrípky sa ukázalo, ako môže byť rozhodovanie o očkovaní ovplyvnené rôznymi záujmovými skupinami, skreslené mediálnym tlakom a jednostrannými informáciami.

Dúfame, že na území Slovenskej republiky budú (aj vďaka tejto petícii) platiť také ľudské práva a slobody, k akým sa Slovenská republika zaviazala podpisom Dohovoru o ľudských právach a biomedicíne, t.j. že žiadnemu človeku nebude možné zasahovať do jeho organizmu bez jeho výslovného súhlasu alebo súhlasu jeho zákonného zástupcu.