Viete, aké dôsledky môže mať odmietnutie hospitalizácie dieťaťa?

Mária Kopčíková 1

Sedela som pred pár dňami v sále plnej zdravotníkov, školili sme sa aj v právnych otázkach, ktoré nám – zdravotníckym pracovníkom – môžu napadnúť, resp. ovplyvňujú náš pracovný život.

Jedna mladá lekárka sa spýtala prítomného právnika, ako má postupovať, keď rodičia dieťaťa odmietajú hospitalizáciu, no ona je presvedčená, že ju dieťa potrebuje. Právnik odpovedal a mne bežali v hlave protichodné myšlienky.

shutterstock

Spomenula som si, ako som raz hospitalizáciu odmietnuť chcela a tiež nejaké liečebné postupy u vlastných detí. A proti tomu, ako fungujeme v našej psychologickej ambulancii, kde tiež navrhujeme rodičom isté postupy a „liečbu“ a oni to niekedy neakceptujú. Nuž, u nás psychológov to ľudia neberú tak tragicky, veď predsa neriešime život ohrozujúce stavy … my by sme možno oponovali, že niekedy je ten život detí možno ohrozený viac, ako keď im nepodajú antibiotiká … ale o tom som nechcela.

Čo hovorí zákon o odmietnutí zdravotnej starostlivosti

Odmietnutie liečby, zdravotného výkonu či hospitalizácie je v terminológii zákona č. 576/2004 Z. zodmietnutie informovaného súhlasu k zdravotnému výkonu alebo odvolanie predchádzajúceho informovaného súhlasu k zdravotnému výkonu.

Zákon informovaný súhlas definuje ako preukázateľný súhlas s poskytnutím zdravotnej starostlivosti, ktorému predchádzalo poučenie.

Právnik Zdenko Seneši vo svojom príspevku na túto tému hovorí: „Každý, kto má právo na poučenie, má aj právo poučenie odmietnuť. O odmietnutí poučenia sa v zdravotnej dokumentácii urobí písomný záznam. Po poučení alebo po odmietnutí poučenia zákonný zástupca rozhodne o poskytnutí zdravotnej starostlivosti dieťaťu. Zákonný zástupca buď dá informovaný súhlas, čím vyjadrí súhlas s odporúčaným zdravotným výkonom alebo odmietne dať informovaný súhlas a tým odmietne navrhovaný zdravotný výkon. Už udelený informovaný súhlas, možno kedykoľvek slobodne odvolať.“

Zdroj: ingimage.com

Kedy nie je pre liečbu potrebný súhlas zákonného zástupcu

V zmysle platnej legislatívy môže zákonný zástupca dieťaťa kedykoľvek odmietnuť jeho liečbu. Súhlas nie je potrebný, resp. nesúhlas nemôže zabrániť poskytnutiu zdravotnej starostlivosti v týchto prípadoch:

  • ochranné liečenie uložené súdom v trestnom konaní,
  • ústavná starostlivosť, ak ide o osobu, ktorá šíri prenosnú chorobu, ktorá závažným spôsobom ohrozuje jej okolie,
  • ambulantná alebo ústavná starostlivosť, ak ide o osobu, ktorá v dôsledku duševnej choroby alebo s príznakmi duševnej poruchy ohrozuje seba alebo svoje okolie, alebo ak hrozí vážne zhoršenie jej zdravotného stavu.

O poskytovaní zdravotnej starostlivosti v týchto prípadoch musí rozhodnúť súd. Zákon o zdr.  starostlivosti ukladá poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti povinnosť oznámiť do 24 hodín súdu iba prevzatie osoby do ústavnej starostlivosti.

Ak sa zákonný zástupca rozhodne odmietnuť zdravotný výkon a nejedná sa ani o jeden z 3 vyššie uvedených prípadov, potom ešte naše zákony pamätajú na ochranu práv dieťaťa prostredníctvom ustanovenia § 6 ods. 7 spomenutého zákona.

Prečítajte si aj: Ako byť s lekármi partnermi … >> >>

Ak zákonný zástupca dieťaťa odmietne dať informovaný súhlas (prípadne informovaný súhlas odvolá), poskytovateľ zdravotnej starostlivosti môže dať návrh na súd, ak je to v záujme dieťaťa, ktorému sa má zdravotná starostlivosť poskytnúť. Súhlas súdu nahrádza informovaný súhlas zákonného zástupcu. Do rozhodnutia súdu možno vykonávať len také zdravotné výkony, ktoré sú nevyhnutné na záchranu života dieťaťa.

Čo sa deje, ak zákonný zástupca odmietne liečbu dieťaťa?

Ak sa zákonný zástupca rozhodne, že nechce nechať svoje dieťa hospitalizovať, či liečiť istým spôsobom, ktorý odporúča lekár, vyžaduje a podpísanie tzv. negatívneho reverzu.

Zdroj: ingimage.com

Právnik Seneši uvádza: Negatívny reverz je právnym úkonom, ktorý musí mať písomnú formu a musí obsahovať: poučenie o rizikách odmietnutia zdravotného výkonu, prehlásenie zákonného zástupcu dieťaťa, že napriek poučeniu zdravotný výkon odmieta, identifikáciu pacienta, identifikáciu zákonného zástupcu a jeho podpis, identifikáciu zdravotníckeho pracovníka (meno a priezvisko, odtlačok pečiatky a podpis ošetrujúceho zdravotníckeho pracovníka), ktorý do zdravotnej dokumentácie negatívny reverz zapísal.“

Podpísať, či nepodpísať. To je otázka!

Pri hľadaní podkladov pre tento článok som narazila aj na článok, kde autori povzbudzovali rodičov k tomu, že ak sa rozhodnú odmietnuť liečbu, aby hlavne NIKOMU NIČ NEPODPISOVALI. Ich podpis by údajne mohol byť akýmsi usvedčujúcich dôkazom, ak by náhodou došlo k súdnemu sporu medzi nimi a zdravotníckym zariadením.

Príde mi to naozaj alibistické, ak sa rozhodnem, že niečo nechcem, nechám sa predtým ako rodič poučiť, prípadne si zoženiem „second opinion“ od iného lekára a napriek tomu sa rozhodnem, že liečbu či hospitalizáciu nechcem, prečo by som mala problém niečo podpísať? Áno, pozerám sa na to aj z druhej strany, kedy ja ako psychologička dávam rodičom podpisovať informované súhlasy a ešte a mi nestalo, aby niekto odmietol. Beriem ten informovaný súhlas ako akýsi doklad o tom, že ja som poučenie i odporúčania dala a že druhá strana ich prijala. Myslím vo význame „prijímača“. Nemusí sa s nimi stotožniť … má na to právo.

Čo ale teda musí urobiť lekár, ak sa zákonný zástupca rozhodne nič nepodpisovať? Lekár, či iný zdravotnícky pracovník musí do zdravotnej dokumentácie zaznamenať túto skutočnosť a opatriť tento záznam podpisom iného zdravotníckeho pracovníka, či pracovníkov ako svedkov.

Zdroj: ingimage.com

Lekár nemá komu odmietnutie zdravotnej starostlivosti mimo zdravotníckeho zariadenia oznámiť (je viazaný mlčanlivosťou) s výnimkou prípadu, že by sa jednalo o podozrenie na spáchanie trestného činu týrania blízkej osoby a zverenej osoby – poskytovateľ má povinnosť toto oznámiť prokuratúre alebo polícii a úradu práce, sociálnych vecí a rodiny.

Na koho prechádza zodpovednosť za zdravotný stav dieťaťa po odmietnutí liečby?

Ak rodič odmietne liečbu či hospitalizáciu dieťaťa, mal by si byť vedomý, že naňho prechádza zodpovednosť za zdravotný stav dieťaťa, ako i všetky právne dôsledky pri jeho prípadnom zhoršení, či komplikáciách.

Ak má poskytovateľ zdravotnej starostlivosti za to, že odmietnutie súhlasu môže ohroziť zdravie alebo život dieťaťa, resp. malo by ísť o prípady, kedy by odmietnutie zdravotnej starostlivosti mohlo dieťaťu spôsobiť fyzické alebo psychické utrpenie – bezdôvodné odopieranie zdravotnej starostlivosti rodičom dieťaťa napĺňa znaky trestného činu týrania blízkej osoby a zverenej osoby – má možnosť podať návrh na súd. Súhlas súdu s poskytnutím zdravotnej starostlivosti nahrádza informovaný súhlas zákonného zástupcu.

Mohlo by vás zaujímať: Posttraumatická stresová porucha u detí >> >>

Nuž, nie je to jednoduché. Niekedy máme vlastné predstavy o liečbe a nie vždy sa so zdravotníkmi zhodneme, alebo môžeme mať pocit, že informácie, ktoré sme dostali, nám k rozhodnutiu nepostačujú. Skúsme si ich však radšej vypýtať, doplniť, predtým, než sa rozhodneme. Veď každé naše rozhodnutie by malo byť „informované“.

Spracované s použitím: solen.sk, konzultácia s Mgr. Zdenko Seneši, Advokátska kancelária ŠKODLER & PARTNERS, s.r.o.

1 Hviezdička2 Hviezdičky3 Hviezdičky4 Hviezdičky5 Hviezdičiek (9 hlasov, priemerne: 4,30 z 5)
Loading...
Author image

Mária Kopčíková

články autora...

Komentáre k článku

  1. A propo poucenie…

    Ked som ja sama ako dospela bola nahle hospitalizovana kvoli potratu a mali mi na druhy den robit kyret, tak mi dali papier, ze suhlasim so zakrokom a ze som bola poucena s rizikami.

    Predtym vsak so mnou nikto nehovoril. Ked som teda sla opat za lekarom aby som sa ho opytala, ze co su tie rizika, ze ked to uz podpisujem (a nielen preto), ze co sa mi pri zakroku moze stat,ani sa na mna stojacu vo dverach (a vyrevanu z neuspesneho tehotenstva) povedal: mozte aj umriet.

Pridaj komentár