Ako byť partnermi 5. – o lekároch a rodičoch

JAROSLAVA OROSOVÁ – primárka kliniky detskej pneumológie.

Myslíte si, že by mali byť zdravotníci a rodičia partnermi? Prečo?

Vzájomné partnerstvo lekára a rodičov dieťaťa považujem za podmienku úspešnej liečby. Bez zapojenia rodiča do celej problematiky zdravia jeho dieťaťa, alebo samotného chorého dieťaťa, a to bez ohľadu veku, nemôže lekár dúfať v dobrý výsledok svojho úsilia. Rodič alebo pacient musí pochopiť podstatu svojho ochorenia, aby lekárovi uveril, že liečba, ktorú mu ordinuje , bude úspešná. Viera je silná čarodejka.

V čom vidíte hlavný problém vzájomnej spolupráce?

Za hlavný problém považujem na strane rodiča predstieraný záujem, v niektorých prípadoch nezáujem o zdravotný stav dieťaťa a naopak, prehnaný záujem, čo v oboch situáciách výrazne zhorší výsledný efekt a úsilie lekára.

Zo strany lekárov alebo zdravotníkov vôbec, je to nedostatok času pri veľkom návale pacientov, slabá komunikácia, kedy lekár nie je schopný dostatočne oboznámiť pacienta alebo volí nesprávne slová, ktorým pacient nerozumie. Dieťaťu sa treba prihovárať, aby nemalo strach pred vyšetrením, väčší a mladí dospelí sú už schopní pochopiť podstatu ochorenia a pri správnom prístupe zdravotníka možno rátať s jeho spoluprácou.

Ako vnímate dnešných rodičov? Sú iní? V čom?

Dnešní rodičia malých detí sú vo veku mojich detí. Viem, ako táto generácia vyrastala, ako rozmýšľa a o čo sa v živote usiluje. Hlavne je to generácia, ktorá má veľmi veľa povinností a je pracovne mimoriadne vyťažená. Sú dobre informovaní – takmer každý ma internet a už pred príchodom k lekárovi si naštuduje možnú diagnózu. V prípade, že diagnózu už pozná, podrobne si prečíta jej problematiku a s lekárom už potom fundovane diskutuje.

Táto doba má však aj negatíva pri vzájomnom kontakte. Veľmi negatívne vnímam pokles rešpektu voči lekárom. Nestáva sa mi zriedkavo, že mamička dieťaťa vo veku mojej dcéry už prichádza do ambulancie s tým, že Vami pohŕda (veď ste len služba a ste tu na to, aby ste jej boli k dispozícii), má tendenciu sa okamžite dostať do sporu tým, že Vám vytýka, že máte napr. zlý menežment ambulancie alebo že musela čakať, pričom sa sama dožadovala vyšetrenia u konkrétneho lekára.

Zažívam to často, na vyšetrenie u mňa treba čakať. Môžu byť vyšetrení u iného lekára, ale dožadujú sa vyšetrenia napr. v mojej ambulancii, no miesto prejavu úcty a vďaky za starostlivosť, sú skôr arogantné. Mám aj nadúväzok v súkromnej ambulancii, kde čakať nemusia, sú presne objednaní, ale nedodržujú termíny, nedostavia sa na vyšetrenie bez ospravedlnenia sa, vznikajú Vám prestoje, kedy mohol byť vyšetrený napr. iný pacient alebo ste nemuseli ostať v ďalšej práci až do večera a to kôli pacientom, ktorí si to nevážia.

Ako reagujete, keď zistíte, že pacient bol konzultovať svoj problém s rovnakým odborníkom (s konkurenciou)?

Po rokoch praxe v zahraničí viem, že je bežnou praxou tzv. second opinion – iný názor. Aj ja to odporúčam pacientom a som rada, keď ma s výsledkom vyšetrenia oboznámia. Niekdy sama používam u jedného pacienta dvoch konzultantov a z ich názoru si urobím vlastný záver.

Klasická medicína je známa tým, že rieši konkrétny problém a nie komplexne celého človeka. Ako to vnímate vy osobne?

Je ťažké pri veľkom vyťažení lekárov vnímať pacienta ako celok, i keď je to niekedy pri pochopení podstaty ochorenia nevyhnutné. Preto sa mnohí lekári venujú iba konkrétnemu ochoreniu. Pokiaľ nebude mať lekár viac času na pacienta a nebude musieť vyšetriť za určité časové obdobie také množstvo pacientov, aby ho to uživilo a vykázal dostatočné množstvo bodov, nebude to možné.

Nejaká spomienka z detstva…

Spomienka z detstva patrí lekárke, ktorá ma liečila ako dieťa, bola láskavá a moji rodičia si ju veľmi vážili. Ona rozhodla o tom, že som si za svoju profesiu vybrala práve detské lekárstvo.

Keby ste mali kúzelnú paličku, čo by ste v našom zdravotníckom systéme zmenili a ako?

Kúzelná palička? Zmeniť všetko, čo som opísala v negatívach. Čas na pacienta, dostatočné platby za výkony, vzájomná tolerancia, úcta zo strany pacientov, menej „naháňania čarodejníkov“ zo strany médií, ktoré tému lekárskych omylov veľmi radi používajú. Je to pre mňa, čo robím 34 rokov v prospech pacientov, odpudzujúce. Nestretnete sa s tým, že by Vás niekto vyzdvihol za Vaše celoživotné úsilie, stačí jeden omyl – lekári sú tiež len ľudia a omyl sa môže stať – a médiá Vám zoberú chuť obetovať sa medicíne. Pričom profesionalita mnohých novinárov ďaleko zaostáva za profesionalitou zdravotníkov. A to všetko zhoršuje vzájomnú komunikáciu.

Ďakujem za Vaše postrehy a čas.