5.máj
Už som schudla sedem kilo. Elena mi povedala, že vyzerám dobre. A ja sa cítim fantasticky. Len ešte pár kíl dolu. Mama chce ísť so mnou k lekárke. Musím sa tváriť pred mamou, že normálne jem.
Niekedy je to dosť ťažké. Našťastie som si našla na chate kamošky, ktoré chodia na blog Pro ana. Tam som sa dozvedela ako to robia iné dievčatá. Som šťastná, že ich mám!“
Na blogoch venovaných problematike anorexie skutočne prebiehajú diskusie, z ktorých vstávajú dupkom vlasy. Úvahy typu: „poraďte mi, už týždeň mi neklesá váha a to jem iba pomaranč, jogurt a šalát. Bojím sa, že znova priberiem, už nechcem mať pri výške 172 cm váhu 50 kg…“,
„mama ma núti jesť, ide mi to na nervy“, „bola som v nemocnici, skolabovala som….“, „keby mi tak nepadali vlasy, tak nejem.“ sú o to hrozivejšie, že vek ich pisateliek nie často je viac ako 13 rokov.
Anorexia a vek dievčat
Vek, kedy sa vo vývoji najvýraznejšie prejavujú zmeny nielen v psychike ale aj vo fyzickom vzhľade, mení sa telo dievčatka na telo ženy. Sekundárne pohlavné znaky – prsia, nárast ochlpenia, formovanie bokov – prinášajú niekedy pre mladé slečny plno zmätku.
Na jednej strane chcú byť „dospelé“ (mať mobil , „péespéčko“, značkové topánky, páčiť sa chlapcom), na druhej strane sa snažia udržať si pod vplyvom prirodzených zmien svoju „identitu“ tým, že sa snažia mať postavičku „Hany Montnany“, na ktorú by sadlo krátke obtiahnuté tričko a úzke nohavice.
Deti vedia byť niekedy k sebe kruté. „Bacuľky“ s väčším zadkom sa nezriedka stanú obeťou posmechu spolužiakov. Niekedy je deťom ťažké vysvetliť, že takýmto veciam sa vysmievajú iba hlupáci. Že predsa vôbec nezáleží na tom, kto má aké nohy. Je ťažké presvedčiť ich, pretože vo svete dospelých sa deje často krát to isté. Aj keď v sofistikovanejšej podobe.
Príbeh pokračuje
4.jún
„Mama si dnes kúpila nové číslo TOP STAR. Pozerali sme si ho spolu. Mama mi hovorila: „Páni, tá XY ale pribrala. Bóže!“. Boli tam aj iné články, ktoré ma zaujali: „Hviezda populárneho seriálu sa vracia na obrazovku. Po pôrode sa správnou diétou vrátila na pôvodnú váhu za neuveriteľné tri týždne!“
„Ak chcete vyzerať ako H.V., skúste jej zaručene úspešnú diétu.“ Na večeru nám dala praženicu s chlebom. Keď som videla Sama ako to do seba pchá, prišlo mi zle. Nechcela som jesť, ale prinútila ma. Keby som tak mohla robiť čo chcem. Dala by som si ovsenú kašu ako mama.“
8.júl
Mama mi kúpila nové plavky na kúpalisko. Neviem, stále si pripadám tlstá. Chcem začať chodiť ráno behať, ale som hrozne unavená. Našťastie sú už prázdniny a nemusím sa učiť do tej blbej školy. Schudla som za mesiac len dve kilá. Musím ešte zhodiť tri.
26.júl
Na váhe stojím, ale kamošky na pro ana píšu, že je to normálne. Trochu mám strach, lebo mi začali padať vlasy, keď sa češem. Bože, nechcem byť plešatá.
7.august
Nenávidím mamu! Nasilu ma vzala k lekárke, vraj sa jej nezdá aká som chudá. A tá krava? Povedala mame, že by som mala ísť na psychiatriu. No to iste! Radšej začnem jesť!
27.august
Je mi hrozne. Nič nevládzem. Začala som jesť, ale potom som začala nasilu zvracať. Hrozne sa bojím, že priberiem. Za týždeň začína škola! Celé dni len ležím a čítam. Načo je takýto život?
12. september
Neviem prečo som sa dala prehovoriť, aby som sem išla. Tie anorektičky čo ležia so mnou na izbe sú strašné. Stále točia iba o jedle. Ja predsa ale chcem jesť a byť normálna. Nie som ako ony.
14. október
Pribrala som 4 kilá. Moja terapeutka sa teší. Mne je to jedno. Nenávidím sa.
23.november
Zajtra mám ísť domov. Hrozne sa bojím. Som úplne tlstá tlsťoška. Tu je to v pohode. Ale nechcem ísť naspäť do školy. To bude hrozné! Bola som na psychiatrii a pribrala som strašných 8 kíl.
10. december
Elena mi dala na Mikuláša veľkú čokoládu. Naschvál. Fakt. Neviem či ju ešte môžem považovať za moju kamošku…
Liečba porúch príjmu potravy
Vyliečiť sa, dostať sa z bludného kruhu porúch príjmu potravy je cesta dlhá a náročná. Jedna vec je získať späť normálny stravovací režim a dostať váhu na primeranú hodnotu. Druhá a oveľa ťažšia vec je získať späť pocit sebaúcty, sebadôvery, dôvery voči druhým.
Vrátiť sa späť medzi kamarátky, ktoré zostali, napriek tomu, že ten kto sa vracia bol dlho zaujatý iba tým jedlom. Vrátiť sa do normálneho života „- násť“ ročných. Nespadnúť znova dolu znamená prísne pravidelné dodržiavanie stravovacieho režimu, sledovanie lekárom – internista, psychiater, pravidelná psychoterapia.
Jedinou cestou ako sa tomu vyhnúť, je nebrať na ľahkú váhu signály a „reči“ detí o tom, že musia mať menší zadok. Predísť tomu, aby sme stáli pred dcérou, ktorá je „odrazu“ kosť a koža. Vedia sa zatnúť a robiť maximum pre svoj cieľ.
A preto sa môže spustiť lavína, ktorá sa už sama nezastaví. Kiežby bolo v našich silách vedieť čo najlepšie ukázať im aj iné ciele, ktoré by mali v tomto období pre nich zmysel. Kiežby nás naše deti v tomto období aj počúvali!
(14 hlasov, priemerne: 4,60 z 5)
Loading...
Je jednoduche pisat a opisovat pocity mladych dievcat, ktore trpia stravovacimy poruchami. Je to boj ktory mnohe s nas prezivaju cely zivot. A vsetko len preto, ze svet v ktorom zijeme je obrateny na ruby. Hodnoty, ktore su naozaj dolezite, zostavaju v pozadi a tie na ktorych vobec nezalezi, riesi cely svet. Ja sama som si presla svojim peklom a mozem povedat, ze este stale som sa ho na 100% nezbavila. Dnes uz mam 31 rokov a konecne zacinam chapat, ze na tom ci mam par kil navyse, alebo nie, vobec nezalezi. Moje problemy s nadvahou mam cely zivot, ale od svojich sedemnastich som to riesila zvracanim. Za mesiac som dala dolu hroznych 10 kil a tak to pokracovalo. Jest alebo nejest a ked jest tak zvracat. Ked si na to dnes pomyslim, je mi s toho na nic. Je mi luto, ze mojej mame som pridavala starosti trapenia. Teraz ked mam svojho syna o ktoreho sa bojim, chapem ako sa musela citit. Este stale nie som ok a bojujem so svojimi demonmi ale aspon to nerobim uz tymto drastickm sposom ale radsej sa viacej hybem a zdravsie zijem. Uvedomila som si, ze mat vychudnute telo ako nase „hviezdy“ je k nicomu. Trvalo mi to sice velmi dlho ale teraz to uz viem. A konecne mam niekoho kto mi to dokazuje a dava mi najavo, ze postava nie je vsetko.