Prvá pomoc pri uhryznutí hadom

Mária Kopčíková 0

Na Slovensku žije vo voľnej prírode päť druhov hadov, z toho len jeden jedovatý – vretenica severná. Niekedy si ju ľudia pomýli s užovkou hladkou. Nemáme tu žiadne mamby a štrkáče, teda aspoň nie voľne žijúce – a odborníci hovoria, že veľa uhryznutí vretenice sa zaobíde bez podania séra a bez ďalších komplikácií.

Zatiaľ bol na Slovensku jediný smrteľný prípad – pričom sa jednalo o nie celkom zdravotne dobre disponovaného človeka.

Shutterstock

Väčšina uhryznutí vretenice sa týka detí, či už z ich neopatrnosti alebo u väčších detí z prehnanej frajeriny.

Vretenica – strašiak?

Veľa z nás má pred hadmi akýsi prirodzený rešpekt. Sú vo všeobecnosti vnímané ako nebezpečné. Odborníci však hovoria, že had človeka uhryzne iba keď sa bráni. Čiže tu by mohlo platiť ono známe „nedráždite hada bosou nohou …“.

Je jed vreteníc v niektorom období roka silnejší? Nuž zoológovia hovoria, že na jar je najsilnejší. Zrejme je to tým, že celú zimu nelovila a nežrala, a tak ho má dostatočnú zásobu. A tiež môže byť rozdiel v dávke jedu u väčšieho hada – čím ej had väčší, je väčšia aj dávka jedu.

Nikdy nevieme, ako pri uhryznutí hadom ľudské telo zareaguje a je preto vhodné vždy vyhľadať odbornú pomoc. Kým však odborná pomoc bude poskytnutá, mali by sme vedieť, ako pri uhryznutí hadom podať prvú pomoc.

Foto: plazyunas.com

Príznaky nakazenia hadím jedom

Pri väčšine uhryznutí zaznamenávame len lokálne postihnutie – v mieste uhryznutia. Nekomplikované zmeny ustupujú do 3 – 4 dní, v ťažších prípadoch do 10 dní. Medzi prvé príznaky otravy hadím jedom patria:

  • nauzea (nutkanie na zvracanie),
  • zvracanie,
  • nadmerné potenie,
  • zvýšený pulz, bledosť,
  • zvýšená teplota a
  • smäd.

Pri hodnotení intoxikácie sa všeobecne používa hodnotiaca schéma podľa Reida:

  • Minimálna alebo žiadna rekcia – lokálny opuch, celkovo bez reakcie, alebo reakcia z ľaknutia.
  • Ľahká reakcia – väčší opuch so žalúdočnými problémami, alebo bez nich, ale bez ďalšieho systémového postihnutia.
  • Stredná reakcia – rozsiahly opuch. Šok trvajúci menej ako 2 hodiny. Ďalšie známky mierneho systémového postihnutia.
  • Ťažká reakcia – šok trvajúci dlhšie ako 2 hodiny, alebo opakujúce sa šokové stavy. Ďalšie známky ťažkého systémového poškodenia.
  • Fatálna reakcia – v prípade jedu vretenice skôr ojedinelá, zapríčinená súhrou viacerých faktorov ako napr. silná alergická reakcia na jed vretenice a zlý zdravotný stav pacienta, nízky vek u malých detí.

Aj uhryznutia, kedy nedošlo k uvoľneniu jedu do rany a uhryznutia nejedovatými druhými sú nebezpečné – môže dôjsť k infekcii rany.

Shutterstock

Prvá pomoc pri uhryznutí hadom

  • Zavolať rýchlu zdravotnícku pomoc (tel. 112 alebo 155).
  • Identifikovať hada a čas uhryznutia – budú to cenné informácie pre zdravotníkov.
  • Postihnutého je potrebné upokojiť, posadiť alebo uložiť do ľahu. Zbytočný pohyb dotyčného nie je žiaduci.
  • Na postihnutú končatinu aplikovať dlahu a VOĽNÚ bandáž.
  • Končatina sa môže mierne podložiť, aby sa znížil prípadný postup opuchu a bolestivosť. Bandáž môžeme postupne (cca po 15 min) posúvať vyššie od postihnutého miesta (napr. cca o 10 cm), pričom dbáme na to, aby stále zostávala VOĽNÁ – t.j. medzi bandáž a končatinu sa musia pohodlne zmestiť aspoň 2 prsty.
  • Ak je predpoklad, že odborná pomoc bude dostupná v krátkom čase, nepodávame žiadne tekutiny. Ak takýto predpoklad nie je, môžu byť podané čaj či voda, v malom objeme. Vyhnúť sa treba alkoholu – ten spôsobí roztiahnutie ciev a urýchli vstrebanie jedu.
  • Akékoľvek lieky, alebo sérum môže podať len kvalifikovaný lekár. Pri podaní séra musíme prihliadať na prítomnosť známok systémovej reakcie – anafylaktického šoku.

Ak máte dieťa, dávajte pozor na tieto rizikové aktivity, ktorým sa deti tak rai venujú.

Niektoré staršie odporúčania pre prvú pomoc pri uhryznutí hadom, ktoré už neplatia, resp. neplatia všeobecne:

  • Neprikladať tlakovú imobilizačnú bandáž. Táto metóda nie je vhodná pri uhryznutí zmijou, lebo jed sa koncentruje na jednom mieste a končatina by mohla byť tak poškodená , že by bola nutná aj amputácia. Odborníci ju odporúčajú len v prípade, že transport postihnutého potrvá dlho (radšej obetovať končatinu ako život, v prípade že sa jed do rany nedostal, sa vôbec nič nestane ak bandáž bude priložená).
  • Nepoužívať škrtidlo – môžu sa  poškodiť tkanivá končatiny, pre obmedzenom prietoku krvi.
  • Ranu nenarezávať v snahe „vypustiť“ z nej jed – rana sa môže infikovať.
  • Vysávanie jedu ústami, aplikácia ľadu alebo nadmerné chladenie na mieste uhryznutia

Spracované s použitím: ntci.sk, plazyunas.com

1 Hviezdička2 Hviezdičky3 Hviezdičky4 Hviezdičky5 Hviezdičiek (8 hlasov, priemerne: 4,80 z 5)
Loading...
Author image

Mária Kopčíková

články autora...

Pridaj komentár