Hypertrofický a hypotrofický novorodenec

Starostlivosť o hypotrofického novorodenca

Rast a fyzický vývoj sú u každého človeka individuálne. Súčasná pediatria využíva na určovanie odchýliek rastu u detí od priemerných hodnôt tzv. percentilové grafy. Priemerné hodnoty sa pohybujú medzi 25. až 75. percentilom. Deti pod alebo nad touto hranicou je potrebné sledovať a hľadať príčiny ich pomalšieho alebo rýchlejšieho rastu. Ako sa vyhodnocujú rastové parametre u hypotrofického plodu? Na hodnotenie hypotrofizácie existujú tabuľky a hmotnosť je závislá na gestačnom veku. V minulosti sa používali tabuľky podľa Poláčka, v súčasnosti sa riadime tabuľkami podľa Kučeru.

Starostlivosť o hypotrofických novorodencov je intenzívnejšia než u detí narodených s priemernou hmotnosťou. Je potrebné sledovať ich krvné testy ohľadom glykémie, dôležité sú hodnoty vnútorného prostredia, krvného obrazu, následne je potrebné realizovať úpravy podľa výsledkov, sledovať prospievanie – toleranciu stravy, vitálne prejavy…

Hypertrofický novorodenec

Je tiež klasifikovaný podľa zvláštnych tabuliek, samotné hodnotenie závisí na gestačnom veku. Donosený veľký novorodenec narodený v 40. týždni gestačného veku je na základe tabuľky podľa Kučeru hodnotený ako hypertrofický pri hmotnosti u dievčatka nad 3 970 g a u chlapca nad 4 100 g. Dĺžka väčšinou presiahne 52 cm. Extrémne veľkým plodom je myslený novorodenec, ktorého hmotnosť presiahne 4 500 g. Hypertrofia pritom nie je závislá na pohlaví.

Príčiny

V európskej populácii sa výskyt hypertrofických detí pohybuje v rozpätí 10 až 15 %. Na počet veľkých a extrémne veľkých detí má vplyv aj rasa (častejšie sa rodia „bielym“ rodičom než černochom alebo Aziatom) a sociálno-ekonomické podmienky. Viacero výskumov poukázalo na to, že veľkí a extrémne veľkí novorodenci sa častejšie rodia v rodinách, ktoré majú dobrú alebo až vyššiu sociálnu úroveň. Aj keď sa to nezdá, podľa odborníkov má vplyv na výskyt hypertrofických detí aj kvalita životného prostredia, teda jeho čistota.

Viac takých detí sa rodí rodičom žijúcich na dedinách než v mestách. V prvom rade však svoju úlohu zohráva dedičnosť a genetické predispozície. Väčšinou sa hypertrofickí novorodenci rodia rodičom s väčšou hmotnosťou a výškou, než je priemer, ale nie je to pravidlom. Niekedy prekvapí aj útla mamička, ktorá porodí veľký plod, inokedy robustnejšia mamička porodí drobnejšie dieťa. Mnohé mamičky sa obávajú toho, že keď počas tehotenstva priberú viac, než je odporúčané (8–12 kg), ich dieťa bude príliš veľké. Ani väčší hmotnostný prírastok u matky počas tehotenstva sa ale nemusí odraziť na hmotnosti plodu a nemusí ani ovplyvniť dĺžku tehotenstva – pokiaľ to nie je patologický prírastok na hmotnosti s ďalšími zdravotnými komplikáciami matky, ktoré majú vplyv aj na vývin plodu.

Dokonca ani nie je dokázané, že keď žena vyvíja počas tehotenstva menšiu fyzickú aktivitu, hmotnosť jej dieťaťa tým bude ovplyvnená smerom hore. Pôrodníci sa však zhodujú na tom, že hypertrofickí novorodenci sa väčšinou nerodia ženám stravujúcim sa v štýle vegetariánstva. Väčšia veľkosť plodu však často prináša matkám zdravotné problémy. Jedná sa o ťažkosti s dýchaním, zväčšenou záťažou na cievy sa tvoria tzv. varixy, so zníženou kapacitou močového mechúra súvisí častejšia možnosť vzniku urologických infekcií, bolesti v krížoch, problematickú chôdzu, apod.

Vzhľad hypertrofického novorodenca

Veľký a extrémne veľký novorodenec je typický aj svojim vzhľadom. Hlavička sa vyznačuje pevnými lebečnými kosťami a väčšinou menšími fontanelami. Nadmerná hmotnosť býva rozložená symetricky, sú to „malí buckovia s bacuľatými ručičkami a nožičkami“. U žien, ktoré trpia tehotenskou cukrovkou, ale nepodstúpili potrebnú liečbu, sa u plodu môže tiež prejaviť hypertrofia.

Pôrod

Riziká u hypertrofického plodu súvisia s náročnosťou pôrodu. Pôrod je pre rodičku namáhavejší, pri vaginálnom pôrode s väčším rizikom pôrodných poranení. Pokiaľ ukazovatele pred samotným pôrodom svedčia o tom, že dieťa bude hypertrofické, pričom organizmus ženy je pripravený na pôrod, odporúča sa nečakať na spontánny nástup pôrodu, ale je vhodné plánovať pôrod cisárskym rezom. Je samozrejmé, že veľký plod sa rodí horšie, niekedy je aj indikáciou na pôrod cisárskym rezom (pri kefalopalvickom nepomere – veľkosť dieťaťa k priestrannosti panvy matky), čo je šetrnejšie pre matku aj dieťa, pretože hrozí, že pri spontánnom pôrode hypertrofického novorodenca by mohlo dôjsť ku komplikáciám a musel by byť ukončený kliešťami alebo vákuumextraktorom.

Riziká hrozia aj samotnému dieťaťu. Hypertrofickí novorodenci môžu mať viacpočetné pôrodné poranenia, ako napríklad syndróm modrej masky – prejaví sa modrým sfarbením v oblasti tváričky v dôsledku popraskania drobných ciev (na tváričke sa urobí veľká modrina), kefalhematóm – pôrodný „nádor“, zlomenina kľúčnej kosti…, následne zvýšený bilirubín, ktorý spôsobuje žltačku u novorodencov (ale novorodenecká žltačka býva spôsobená aj mnohými ďalšími príčinami). Veľké plody mávajú hypertrofickú kardiomyopatiu, sú sledované detským kardiológom, väčšinou majú po pôrode nízku glykémiu (hladinu krvného cukru), ktorá sa lieči infúziou glukózy. Ale sú aj výnimky, kedy sú hypertrofické deti napriek všetkým rizikám úplne v poriadku.

V prenatálnych poradniach sa v súčasnej dobe darí vo veľkej miere podchytiť tehotenstvá s hyper- aj hypotrofickými plodmi. Palpačným a ultrazvukovým vyšetrením (biometria plodu) je možné včas rozhodnúť o spôsobe pôrodu, a tak sa vyhnúť ťažkostiam a možným komplikáciám ako u dieťaťa, tak aj u rodičky.