Choroba z mačacieho poškriabania

Kto mal doma malé mačiatko vie, že o poškriabania nie je núdza. Na rukách, tvári … s mačiatkami sa často hrajú malé deti. Naťahujú sa, nosia ich, o drobné poranenia na koži nie je núdza.

Z týchto poškriabaní sa však môže vyvinúť bakteriálna infekcia. Samozrejme, nielen od mačiatok, ale od poškriabania mačky ako takej.

Príznaky „mačacieho“ ochorenia

Bartonella henselae – tak sa volá baktéria, ktorá toto ochorenie spôsobuje. Žije v slinách infikovaných mačiek, ale nespôsobí mačke chorobu. Medzi mačkami infekciu prenášajú blchy.

Prvým príznakom problémov je pľuzgier alebo malý hrbolček, ktorý sa objaví niekoľko dní (3 – 10 dní) po poškriabaní. Takéto pľuzgieriky – lézie (veľké cca 0,5 – 1 cm) sa najčastejšie objavia na ramenách, rukách, hlave – ale nie sú bolestivé.

Po niekoľkých týždňoch sa lymfatické uzliny v blízkosti poškriabania začnú zväčšovať a stanú sa citlivé. Ak je napr. škrabanec a lézia na ramene, lymfatické uzliny v podpazuší s zväčšia. Pokožka v okolí zväčšených uzlín je teplá a červená. Tomuto javu sa hovorí lymfadenopatia (zmena veľkosti, charakteru alebo počtu lymfatických uzlín).

U väčšiny detí je zväčšenie uzlín jediným príznakom a ochorenie má mierny priebeh. Môžu sa však objaviť aj iné symptómy – zvýšená teplota (do 38.3°C ), únava, strata chuti do jedla, bolesť hlavy, bolesti v krku a celkový pocit choroby.

Zdurené uzliny obvykle do 2 – 4 mesiacov zmiznú, ale niekedy to môže trvať aj dlhšie. V extrémnych prípadoch sa u postihnutej osoby môže objaviť aj ochorenie pečene, sleziny, kostí, kĺbov, prípadne prevrávajúce teploty.

Diagnostika a liečba

Lekári obvykle vychádzajú z anamnézy, či sa dieťa mohlo dostať do kontaktu s mačkou tiež z telesného vyšetrenia. V rámci neho sa lekár zameria na poškriabania, výskyt lézií a zdurených uzlín.

Bolo by potrebné urobiť i krvný test na Bartonella henselae. Je to kultivačne náročné a dlho trvajúce vyšetrenie, ktoré má veľký význam pre diferenciálnu diagnostiku lymfadenopatií. Väčšina prípadov si nevyžaduje špeciálnu liečbu, niekedy postihnutý dostane antibiotickú liečbu.

Deti, ktoré majú chorobu z mačacieho poškriabania, nemusia byť izolované, toto ochorenie sa medzi ľuďmi neprenáša – nosičom je nakazené zviera, ktoré baktériu „odovzdá“ pri poškriabaní alebo ak by sa sliny chorého dieťaťa dostali do kontaktu s očami postihnutého.

Deti nepotrebujú ani pokoj na lôžku, iba ak by sa dieťa cítilo unavené. Ak sa chce hrať, nechajte ho, ale dajte pozor aby to bola pokojná hra. Aby sa zdurené uzliny nemohli podráždiť. Ak by dieťa uzliny veľmi boleli, môžete mu podať ibuprofen.

Na lekára sa obráťte hneď, ak by dieťa malo príliš zdurené bolestivé uzliny. Tiež ak poranenie vyzerá, že sa nehojí, okolie je začervenané, prípadne sa lézia zväčšuje. A tiež ak má dieťa teplotu, ktorá neklesá.

Prevencia

Ak sa aj u vás objaví ochorenie z mačacieho poškriabania, nemusíte sa vzdať domácih miláčikov. Ochorenie nie je príliš bežné a prebieha mierne.

Učte deti, aby sa vyhýbali mačkám, ktoré nepoznajú. Tiež by bolo vhodné viesť deti k takej hre s mačkou, ktorá bude pokojnejšia a dieťa pri nej nebude mať ako prísť k poškriabaniu.

Je dôležité, aby si deti umývali ruky po hre s mačkou. V prípade poškriabania je potrebné poranené miesto poriadne umyť mydlom a vodou.

Tiež je dôležité, aby ste domáce zvieratká pravidelne zbavovali bĺch.

Spracované s použitím: kidshealth.org, solen.sk, hpl.sk