Zápal priedušiek u detí: kedy treba antibiotiká a kedy pozor na astmu

Záchvaty suchého, dráždivého kašľa, ktorý prechádza do vlhkého, hlienovitého, zvýšená teplota, malátnosť i ťažkosti s dýchaním – takto sa zvyčajne prejavuje zápal priedušiek.

Zápal priedušiek

Patrí k najčastejším ochoreniam detského veku. Najviac postihuje deti do 5 rokov, pričom sa nevyhýba ani dojčatám a batoľatám. U nich je priebeh ochorenia vždy vážnejší a  preto si neraz vyžiada hospitalizáciu.

Opakovaný zápal priedušiek

Keď sa zápal priedušiek u dieťaťa objavuje príliš často alebo keď býva spojený s pískaním a stiahnutím priedušiek (tzv. spazmus), to už považujeme za problém. Vtedy by pediater mal dieťa odoslať na ďalšie vyšetrenia k imuno-alergológovi.

Zápal priedušiek – bronchitída

Zápal priedušiek alebo bronchitída patrí medzi respiračné ochorenia, teda ochorenia dýchacích ciest, ktoré najviac postihujú deti v batolivom a v predškolskom veku. Tieto choroby často súvisia s nástupom dieťaťa do detského kolektívu.

Pri bronchitíde bývajú viac postihnuté horné dýchacie cesty (nos, nosová dutina, prínosové dutiny, nosohltan, hrtan, uši), ako dolné dýchacie cesty (priedušnica, priedušky, pľúca).

Zápal priedušiek je ochorenie dolných dýchacích ciest a 90 percent všetkých akútnych stavov spôsobuje vírusová infekcia.

Čo spôsobuje zápal priedušiek

Vyvolávačom ochorenia môžu byť rôzne druhy vírusov, najčastejšie vírus chrípky, parachrípky, RS vírusy, rinovírusy či adenovírusy.

Tých zvyšných 10 percent majú na svedomí baktérie, a to najmä streptokok pneumoniae a hemofilus influenzae, ale akútny zápal priedušiek môžu spôsobiť aj atypické baktérie ako mykoplazmy či chlamýdie, ojedinele tiež plesne a parazity.

Pri neinfekčných bronchitídach je príčinou obyčajne vdýchnutie cudzieho telesa do dýchacích ciest, ale to sú skôr výnimočné stavy. V pediatrickej praxi sa naozaj najviac stretávame s vírusovými infekciami.  

Zápal priedušiek a „zatekajúce“ soplíky

Zatekajúci soplík môže byť príčinou zápalu priedušiek, ale aj nemusí.

U najmenších detí je to často tak, že majú najskôr zápal horných dýchacích ciest s prejavmi nádchy, zvýšeného hlienenia, a keďže hlieny ešte nevedia aktívne vyfúkať, tak im zatekajú.

Ak sa zvýšené hlienenie nedostatočne lieči, dieťa nedostáva potrebnú liečbu na upokojenie slizníc dýchacích ciest, v konečnom dôsledku môže aj zatekajúci hlien vyvolať akútny zápal priedušiek.

Stáva sa to, avšak nie je to pravidlo – neplatí, že každý zápal priedušiek vyvolal zatekajúci hlien.

Zápal priedušiek bez sopľov

Najmä baktérie môžu spôsobiť čisto len zápal priedušiek bez toho, aby boli predtým akokoľvek postihnuté horné dýchacie cesty.

Okrem toho je tu určitá skupina detí, pri ktorých akútny zápal priedušiek môže vzniknúť bez postihnutia horných dýchacích ciest. Sú to deti z alergických rodín, u ktorých je zvýšené riziko, že zápal priedušiek sa u nich rozvíja na alergickom podklade, čiže nejde o akútny vírusový či bakteriálny zápal, ale je to vec pôsobenia alergénov.

V tomto prípade akútne zápaly priedušiek najčastejšie spôsobujú inhalačné alergény – peľové, roztočové, plesňové či alergény zvierat.

Potravinové alergény, zápal priedušiek a astma

Z potravinových alergénov akútny zápal priedušiek najčastejšie spôsobuje kravské mlieko. Tieto zápaly priedušiek idú pod obrazom obštrukcie dýchacích ciest, sú to tzv. pískacie zápaly priedušiek, alebo spastické bronchitídy.

Ak sa u dieťaťa vyskytujú opakovane, vždy je tu riziko rozvoja astmy, a preto dieťa treba čo najskôr poslať k imuno-alergológovi, ktorý ho na základe vyšetrení môže nastaviť na preventívnu protialergickú liečbu. Navyše, spastická bronchitída sa nelieči rovnako, ako klasický akútny zápal priedušiek.    

Ako sa lieči zápal priedušiek

Klasický zápal priedušiek neznamená, že dieťa automaticky dostane antibiotiká. Ak je zápal priedušiek vírusový, antibiotiká sú zbytočné. 

Pediater nasadí tzv. symptomatickú liečbu, čiže liečime základné príznaky choroby:

• pri vysokej teplote dávame dieťaťu antipyretiká (lieky na zníženie teploty na báze ibuprofenu alebo paracetamolu – pozn. red.),
• pokoj na lôžku,
• veľa tekutín,
• zvlhčovanie prostredia,
• u dojčiat polohovanie,
• na kašeľ podávame mukolytiká, ktoré uľahčujú vykašliavanie hlienov,
• do nosa dávame nosové kvapky s morskou vodou,
• pridať môžeme aj sirup na odpuchnutie slizníc a podporu odhlienenia (napr. Trifed).

Zápal priedušiek a antibiotiká

Celkové antibiotiká sa ordinujú vtedy, ak už je prítomná bakteriálna superinfekcia.

Avšak nikdy by sa antibiotiká nemali dávať naslepo, prítomnosť baktérií by sme mali mať potvrdenú aspoň tak, že sa urobí CRP vyšetrenie z kvapky krvi, ideálne je však urobiť aj výtery z nosa a hrdla a pri dokázaní bakteriálneho pôvodu by sa mali cielene nasadiť antibiotiká podľa citlivosti. 

Liečba spastickej bronchitídy

Ak má dieťa spastickú bronchitídu, je potrebné nariadiť inhalačnú bronchodilatačnú a protizápalovú liečbu.

Dnes sa už neodporúča podávať na spastickú bronchitídu Ventolin, ktorý rozťahuje priedušky a uvoľňuje obštrukciu dýchacích ciest, vo forme sirupu. Je potrebné nasadiť Ventolin alebo iný bronchodilatačný preparát vo forme inhalačného spreju, ktorý sa podáva cez inhalačný nadstavec (optichamber ) alebo cez nebulizér.

K inhalačnej bronchodilatačnej liečbe sa indikuje naviac aj inhalačná protizápalová liečba, ktorá patrí už do rúk odborného lekára, imunoalergologa.  

Na nastavenie inhalačnej liečby je preto nutná návšteva imunoalergologa, ktorý vyberie podľa klinického stavu dieťaťa nielen adekvátne inhalačné preparáty, ale predpíše aj inhalačný nadstavec s maskou pre uľahčenie aplikácie liečiv. Preto je potrebné deti so spastickou bronchitídou odosielať k imuno-alergológom. 

Opakovaný zápal priedušiek a alergie

Pokiaľ máme dieťa z alergickej rodiny, kde sú rodičia alebo súrodenci peľoví či roztočoví alergici alebo dokonca alergickí astmatici, nie je dôvod na čakanie a dieťa treba odoslať k imuno-alergológovi už po prvom ataku spastickej bronchitídy pre vysoké riziko recidívy ochorenia.

Keď dieťa nemá alergickú anamnézu a diagnostika pri bronchitíde poukazuje na to, že ide len o vírusový zápal priedušiek, tak ho netreba odosielať nikam, najmä ak sa akútny zápal priedušiek vyskytne len 1-2 krát do roka.

Avšak aj v prípade, že v rodine u nikoho nebola potvrdená alergia a u dieťaťa sa opakujú ataky spastických bronchitíd alebo sa v priebehu krátkeho času 2 – 3 mesiacov zopakuje viac-krát po sebe akútny zápal priedušiek, tak máme jasný signál, že dieťa treba poslať na odborné vyšetrenie, aby sa zistilo, či ide len o akútne zápaly dýchacích ciest alebo je za tým aj niečo iné.  

Ako dlho trvá zápal priedušiek

Pokiaľ ide o akútny vírusový zápal priedušiek, je to otázka jedného týždňa, kým sa dieťa zotaví.

Avšak, keď na vírusovú infekciu nasadne bakteriálna superinfekcia, alebo samotná bronchitída má svoj pôvod v bakteriálnej infekcii, kde je potrebné nasadiť celkové antibiotiká, liečba trvá minimálne 10 dní.

Ak má dieťa spastickú bronchitídu na alergickom podklade, záleží na tom, ako sa lieči.

• ak sa lieči u obvodného pediatra klasickou cestou (napr. ventolinom v sirupe), trvá to dlhšie, približne 10 dní.
• ak pediater dieťa včas odošle k imuno-alergológovi, ktorý ho nastaví na inhalačnú liečbu, dá sa akútny stav zvládnuť  veľmi rýchlo a v podstate už v priebehu 3-5 dní obštrukcia ustúpi a dieťa je  v poriadku.

Rekonvalescencia po akútnom zápale priedušiek trvá jeden až dva týždne, záleží na príčine zápalu.  

Zápal priedušiek a dieťa v nemocnici

Veľmi často končia so zápalom priedušiek v nemocnici najmenšie deti.

Na jednej strane je to otázka anatomických pomerov, nakoľko najmenšie deti, dojčatá a batoľatá, majú užšie dýchacie cesty, ich svalovina a sliznice sú veľmi poddajné, mäkké, v akútnom štádiu ochorenia rýchlejšie opuchnú a dýchacie cesty sa tak ešte viac zúžia.

Navyše, pri akútnom zápale priedušiek sa produkuje hlien, ktorý malé deti nevedia aktívne vykašľať, ani vysmrkať, takže im zateká a upcháva opuchnuté zapálené priedušky.

Klinický stav sa tak môže rýchlo významne zhoršiť v zmysle obštrukcie dýchacích ciest a dieťa sa môže dusiť.  Pokiaľ vznikne u dojčiat obštrukcia dýchacích ciest,  je to vždy indikácia na hospitalizáciu. 

Autorka pracuje ako pediater – imunoalergológ.