Tuberkulóza zostáva najzávažnejším ochorením

Tuberkulóza nepozná hranice a ani Slovensko nemôže konštatovať, že sa ho tento problém netýka. Podľa štatistík v posledných rokoch zomiera na tuberkulózu viac ľudí ako v roku 1900. Ak sa nezlepší globálna zdravotná starostlivosť, podľa odhadov Svetovej zdravotníckej organizácie v rokoch 2000 – 2020 sa touto chorobou nakazí miliarda ľudí, 200 miliónov ochorie a 35 miliónov zomrie. 24. marec je celosvetovo vyhlásený za svetový deň boja proti tejto sociálnej chorobe.

Každú sekundu sa niekto na svete infikuje tuberkulózou. Jeden človek s aktívnou tuberkulózou ročne nakazí 10 – 15 ďalších ľudí. Z 28 miliónov chorých na tuberkulózu len 5 miliónov dostáva nejakú liečbu, a z toho len v 10 %-ách prípadov ide o adekvátnu liečbu v kontrolovaných programoch podľa požiadaviek Svetovej zdravotníckej organizácie. V súčasnosti ešte neexistuje očkovacia látka, ktorá by dokázala zabrániť šíreniu ochorenia tak, ako sa to podarilo napríklad s ovčími kiahňami.

Nárast výskytu ochorenia súvisí predovšetkým s oslabením pozornosti a obmedzením programov kontroly vo vyspelých krajinách. Ďalšími príčinami sú svetová pandémia AIDS, narkománia, neadekvátna liečba, ale hlavne zhoršenie sociálno-ekonomickej situácie v niektorých krajinách. Hoci možno Slovensko považovať za krajinu s nízkym výskytom tohto ochorenia, počet chorých na tuberkulózu na Slovensku po 10 rokoch znova vzrástol. Celkovo bolo v tomto roku hlásených 743 prípadov, čo je o 30 viac ako v minulom roku.

Tuberkulóza nepozná hranice
Najviac chorých na tuberkulózu je na východnom Slovensku, čo súvisí s vysokou mierou nezamestnanosti v tejto oblasti. Tuberkulóza je na východe našej krajiny stále závažným sociálnym problémom. Keď sa pozrieme na mapu Slovenska, môžeme si všimnúť, že tuberkulóza nepozná hranice. V oblastiach, kde Slovensko susedí s krajinami, v ktorých je výskyt tuberkulózy nízky, je rovnako nízky aj na našom území. Na Ukrajine, v Maďarsku a Poľsku je však ročne hlásených 2 – 4 krát viac prípadov tuberkulózy ako u nás.

V posledných rokoch sa sleduje nárast výskytu tuberkulózy aj u novej rizikovej skupiny, ktorou sú legálni a ilegálni migranti hlavne z Čečenska, Indie a Pakistanu. Ďalším novým rizikovým faktorom je lieková rezistencia, ktorá je dôkazom toho, že aj v dnešnej dobe si tuberkulóza zachováva atribúty mnohotvárnej a v mnohých prípadoch ťažko liečiteľnej infekčnej choroby. K rezistencii na lieky dochádza v dôsledku nesprávneho konania človeka. V prípade lekára napríklad z dôvodu nesprávnej voľby lieku alebo nesprávneho dávkovania liekov, v prípade pacienta to môže byť v dôsledku nedodržiavania pravidelnosti užívania liekov a z iných príčin možno spomenúť napríklad ľahký prístup k antibiotikám bez kontroly liečby. „Toto sú dôvody, ktoré nás nútia byť ostražitejšími. Okrem toho je potrebné venovať zvýšenú pozornosť aj klasickým rizikovým skupinám obyvateľov, ako sú asociáli, alkoholici, bezdomovci, Rómovia a staršie vekové skupiny,“ uviedla prof. MUDr. Eva Rozborilová, CSc., hlavný odborník MZ SR pre odbor pneumológie a ftizeológie.

„Je nevyhnutné, aby sa nepoľavovalo v žiadnom z účinných protiepidemiologických, preventívnych opatrení, ktoré sme budovali päťdesiat rokov a ktoré nám svet závidel,“ uviedol prof. MUDr. Ladislav Chovan, CSc., predseda Slovenskej pneumologickej a ftizeologickej spoločnosti. Medzi takéto opatrenia patria možnosť izolácie pacienta a jeho aktívna liečba, prešetrenie osôb, s ktorými sa pacient pravidelne stýkal, jeho sledovanie počas niekoľkých rokov aj po skončení liečby a očkovanie. Očkovanie novorodencov prípadne preočkovanie detí v 11. roku života nechráni pred vznikom tuberkulózy ako takej, ale len pred rozvojom jej závažných foriem (miliárna tuberkulóza a tuberkulózny zápal mozgových blán). Dnes sa rozsiahle formy pľúcnej tuberkulózy objavujú znova vo zvýšenej miere.

V súvislosti s hrozbou rozšírenia ochorenia Svetová zdravotnícka organizácia vyhlásila celosvetovo núdzový stav. V rámci celosvetovej stratégie je aj na Slovensku potrebné, aby štát dodržiaval dozor na tuberkulózou a zabezpečil základné lieky na liečbu toto ochorenia.

Epidemiologická situácia na Slovensku
Od roku 1960, kedy bolo podľa údajov z Národného registra tuberkulózy vo Vyšných Hágoch hlásených 7 817 prípadov tuberkulózy, dochádzalo do roku 1970 k poklesu absolútneho počtu hlásených ochorení. Výraznejší pokles bol zaznamenaný v druhej polovici 80-tych rokov. Mierny nárast po roku 1990 nebol zaznamenaný v prípadoch bakteriologicky overenej tuberkulózy a od roku 1994 sa pozoroval pokles chorobnosti. V roku 2002 bolo zaznamenaných 1 053 prípadov novozistenej tuberkulózy a v roku 2003 Slovensko po prvýkrát nedosiahlo ani 1 000 novozistených prípadov. V roku 2004 zaznamenali v Národnom registri tuberkulózy 713 ochorení, čím sme sa podľa Svetovej zdravotníckej organizácie zaradili medzi krajiny s nízkym výskytom tohto ochorenia. K takýmto krajinám patria napríklad aj Česká republika a Slovinsko. Minulý rok výskyt tuberkulózy po 10 rokoch poklesu znova vzrástol. Celkovo bolo v minulom roku hlásených 743 prípadov kým v roku 2004 ich bolo 713.

Výskyt tuberkulózy v krajoch na Slovensku v rokoch 2004 a 2005

Najznámejšie obete tuberkulózy
Tuberkulóza sa historicky nevyhýbala ani známym osobnostiam. Medzi jej najznámejšie obete patria:

• Anton Čechov
• Branwell Bronté
• Emily Bronté
• Frédéric Chopin
• John Keats
• D.H. Lawrence
• Vivien Leigh
• George Orwell
• Paganini
• Edgar Allan Poe
• Jean J. Rousseau
• Sir Walter Scott
• P.B.Shelly
• R.L. Stevenson
• Simonetta Vespucci – milenka Guilana de‘ Medici, ktorý poprosil Sandra Botticelliho, aby ju namaľoval na svojom obraze Narodenie Venuše.

Tuberkulóza v Európe

Skupina 1	Skupina 2	Skupina 3
Vysoký výskyt tbc	Stredný výskyt tbc	Nízky výskyt tbc
5 prioritných krajín: Ruská federácia, Ukrajina, Rumunsko, Uzbekistan, Kazachstan Ostatné krajiny: Tadžikistan, Bielorusko, Kirgizsko, Azerbajdžan, Moldavská republika, Litva, Turkménsko, Arménsko, Estónsko	Turecko, Poľsko, Španielsko, Portugalsko, Juhoslávia, Maďarsko, Bulharsko, Bosna a Hercegovina, Kréta, Macedónsko, Albánsko	Nemecko, Francúzsko, Veľká Británia, Taliansko, Grécko, Česká republika, Belgicko, Holandsko, Slovensko, Rakúsko, Švajčiarsko, Nemecko, Izrael, Fínsko, Írsko, Slovinsko, Švédsko, Nórsko, Luxembursko, Malta, Andorra, Island, San Marino, Monako

Prípady tuberkulózy podľa pôvodu krajiny, odkiaľ prišli do Európy, 2004

Najčastejšie príčiny vzniku rezistencie (odolnosti) na lieky pri liečbe tuberkulózy
Predpokladá sa, že na svete je v súčasnosti multirezistententnými kmeňmi tuberkulózy nakazených 50 miliónov ľudí. Rezistencia (odolnosť) je spontánna genetická mutácia znásobená nesprávnym konaním človeka. Medzi príčiny jej vzniku patria:

• v prípade lekára:
  • nesprávna voľba lieku,
  • nesprávne dávkovanie lieku,
  • neznalosť lokálnej epidemiologickej situácie,
  • nedostatočná kontrola a monitorovanie liečby,
• nesprávna voľba lieku,
• nesprávne dávkovanie lieku,
• neznalosť lokálnej epidemiologickej situácie,
• nedostatočná kontrola a monitorovanie liečby,
• v prípade pacienta:
  • nedodržiavanie pravidelnosti užívania liekov,
  • nedostatočná dĺžka užívania liekov,
  • vysokoriziková forma ochorenia,
• nedodržiavanie pravidelnosti užívania liekov,
• nedostatočná dĺžka užívania liekov,
• vysokoriziková forma ochorenia,
• iné príčiny:
  • ľahký prístup k antibiotikám bez kontroly liečby,
  • nedostatok účinných antibiotík,
  • nedostatočný program kontroly tuberkulózy,
  • nárast ochorenia v populácii,
  • zvýšený pohyb obyvateľstva (migrácia, turizmus),
  • zhoršovanie socio-ekonomickej situácie,
  • nárast skupín obyvateľstva s rizikovými faktormi pre vznik a šírenie tuberkulóznych ochorení (bezdomovci, drogovo závislí, väzni, migranti, hladujúci a podvyživení z rozvojových krajín).
• ľahký prístup k antibiotikám bez kontroly liečby,
• nedostatok účinných antibiotík,
• nedostatočný program kontroly tuberkulózy,
• nárast ochorenia v populácii,
• zvýšený pohyb obyvateľstva (migrácia, turizmus),
• zhoršovanie socio-ekonomickej situácie,
• nárast skupín obyvateľstva s rizikovými faktormi pre vznik a šírenie tuberkulóznych ochorení (bezdomovci, drogovo závislí, väzni, migranti, hladujúci a podvyživení z rozvojových krajín).

• nesprávna voľba lieku,
• nesprávne dávkovanie lieku,
• neznalosť lokálnej epidemiologickej situácie,
• nedostatočná kontrola a monitorovanie liečby,

• nedodržiavanie pravidelnosti užívania liekov,
• nedostatočná dĺžka užívania liekov,
• vysokoriziková forma ochorenia,

• ľahký prístup k antibiotikám bez kontroly liečby,
• nedostatok účinných antibiotík,
• nedostatočný program kontroly tuberkulózy,
• nárast ochorenia v populácii,
• zvýšený pohyb obyvateľstva (migrácia, turizmus),
• zhoršovanie socio-ekonomickej situácie,
• nárast skupín obyvateľstva s rizikovými faktormi pre vznik a šírenie tuberkulóznych ochorení (bezdomovci, drogovo závislí, väzni, migranti, hladujúci a podvyživení z rozvojových krajín).

Medzi krajiny s najvyššou rezistenciou na svete patria Kazachstan (25 %), Estónsko (14,1 %), Lotyšsko (9 %), Izrael (8,5 %) a oblasti Ruskej federácie – Ivanovská oblasť (9 %) a Tomsk (7 %).

Začiatkom 90-tych rokov 20. storočia došlo k dramatickému nárastu multirezistentnej tuberkulózy aj v USA. Tento neočakávaný vzostup odhalil zlyhanie vtedajšieho programu kontroly tejto infekcie. Situáciu sa podarilo zvládnuť vďaka obrovským finančných nákladom vo výške 1 mld. USD. Liečba rezistentných foriem tuberkulózy trvá 3 – 4 krát dlhšie ako liečba bežnej tuberkulózy a stojí 2 500 – 20 000 USD na pacienta. Dĺžka liečby a náklady sa zvyšujú, ak sa rezistencia kombinuje s inými rizikovými faktormi (napr. AIDS, oslabený imunitný systém, drogová závislosť).

(Žiadne hodnotenia)

Loading...