Audiogram

Mária Kopčíková 0

Porucha sluchu sa pokladá za neviditeľné postihnutie. Napriek tomu, že nespôsobuje fyzickú bolesť, často výrazne ovplyvní život dieťaťa aj jeho rodiny. V sekcii O poruchách sluchu vám prinášame informácie, ktoré napomôžu zorientovať sa v tejto problematike.

ingimge

Čo je to audiogram

Audiogram je krivka počutia. Vyzerá ako tabuľka, do ktorej sú zaznamenané výsledky testov sluchu. Dokáže nám napovedať, aké silné zvuky na rozličných frekvenciách musia byť, aby ich vaše dieťa započulo. Samostatná krivka sa zapisuje pre ľavé aj pravé ucho.

Čo Vám povie audiogram:

  • ako silné zvuky dieťa (ne)počuje v nízkych stredných a vysokých frekvenciách
  • aké zvuky hovorenej reči dieťa počuje a nepočuje
  • aký typ poruchy ide – pomocou kostného vedenia možno rozlíšiť prevodovú  poruchu sluchu od percepčnej
  • aký druh načúvacieho prístroja môže dieťaťu pomôcť.

Sluch sa vyšetruje v tichej miestnosti, aby sa odizolovali zvuky z okolia, ktoré by mohli na dieťa pôsobiť rušivo. Vyšetruje sa pomocou prístroja, ktorý sa nazýva audiometer. Samostatne sa kontroluje pravé aj ľavé ucho, pretože každé ucho funguje samostatne. Môže sa stať, že vaše dieťa má poruchu sluchu iba na jednom uchu, (jednostranná porucha sluchu) alebo na oboch (obojstranná porucha sluchu). Avšak aj v prípade, že má poruchu sluchu na oboch ušiach, môže jedno ucho počuť lepšie ako druhé (asymetrická porucha sluchu).

foto: infosluch.sk

Reč a audiogram

Frekvencie zobrazené na audiograme sa nachádzajú v rozpätí od 125 do 8000 Hz (pretože zvuky okolo nás spadajú do tohto rozsahu), avšak najdôležitejšie pre porozumenie reči sú frekvencie od

500 – 3500 Hz. Hlasitosť bežnej reči je medzi 40 až 60 dB. Ak sa pozorne pozriete na obrázok, všimnete si tzv. „banán reči“ (vyznačený žltou farbou). Oblasť „banánu“ je  veľmi dôležitá pre porozumenie reči, pretože reprezentuje všetky zvuky, ktoré vydáva ľudský hlas počas normálne hlasitej konverzácie.

Hovorená slovenčina sa skladá zo zvukov (tzv. foném), ktoré pri vyslovení znejú rôzne hlasito a zároveň sa nachádzajú na rozdielnych frekvenciách. Každá fonéma má svoje presné miesto na audiograme. Je to samostatná zvuková jednotka hovorenej reči, ktorú možno odlíšiť sluchom.

Samohlásky sa najčastejšie nachádzajú na nižších frekvenciách a vyslovujeme ich hlasite.

Spoluhlásky, pri ktorých používame hlas a zároveň majú určitú hlasitosť (n, l, r), sú väčšinou medzi nízkymi a strednými frekvenciami. Máme však aj niekoľko vysoko frekvenčných spoluhlások, pri ktorých nepoužívame hlas a preto sú veľmi tiché (s, f). Bohužiaľ, práve tieto vysokofrekvenčné spoluhlásky sú tie zvuky reči, ktoré nám do veľkej miery umožňujú porozumieť rozdielom medzi slovami. 

Prečítajte si viac:  Cudzie teleso v uchu.

Dieťa, ktoré má stratu sluchu predovšetkým na nízkych frekvenciách, ale dobre zachovaný sluch na vysokých frekvenciách (prípad prevodovej poruchy sluchu), väčšinou lepšie rozumie hovorenej reči ako dieťa s percepčnou poruchou sluchu, ktoré má poškodený sluch predovšetkým na vysokých frekvenciách.

Viac informácii nájdete na www.infosluch.sk.

1 Hviezdička2 Hviezdičky3 Hviezdičky4 Hviezdičky5 Hviezdičiek (Žiadne hodnotenia)
Loading...
Author image

Mária Kopčíková

články autora...

Pridaj komentár