Má vaše dieťa dostatok vitamínov?

Prof. MUDr. Svetozár Dluholucký, CSc. 0

Niet pochýb o tom, že dnešná životospráva zásadným spôsobom ovplyvňuje dĺžku a kvalitu života. Dôležitou, ak nie podstatnou súčasťou životného štýlu je výživa. Každým dňom pribúda celý rad nových poznatkov o vplyve jednotlivých zložiek našej výživy na látkovú výmenu, imunitný systém človeka, prevenciu starnutia, vznik srdcovo-cievnych ochorení či rakoviny.

Na druhej strane sa dramaticky rozvíjajú technológie produkcie potravín, ich spracúvania, konzervácie aj prípravy. Používanie hormonálnych či antibiotických látok pri výkrme hydiny, dobytka, genetická hybridizácia zeleniny aovocia, konzervačné látky, farbivá a stabilizátory vpotravinách sa stali súčasťou nášho života. Globalizáciou sveta sú pre nás dostupné potravinové produkty prakticky z celého sveta. Objavuje sa celý rad nových stravovacích zvyklostí či módnych trendov vo výžive a v redukčných diétach. V tomto málo prehľadnom zmätku často môžu nastávať závažné deficity, a to najmä biogénnych faktorov výživy, s trvalým poškodením zdravia.

Vývoj človeka, od jeho počatia až po starobu, prechádza viacerými etapami, ktoré sú svojím spôsobom charakteristické zhľadiska rastu, vývoja, výkonnosti, imunity a látkovej výmeny organizmu. A práve vývoj určuje aj výživové požiadavky z hľadiska množstva, ale najmä kvality potravín.

Obdobie vnútromaternicového vývinu dieťaťa je charakteristické najbúrlivejším rastom a zrením. Za deväť mesiacov sa z jednej bunky vyvinie približne 3,5-kilogramové dieťa so všetkými orgánmi a systémami potrebnými pre samostatnú existenciu. Ani obdobia do jedného roka (dojčatá), od jedného do troch rokov (batoľatá) či od troch do šiestich rokov (predškoláci) nemožno zhľadiska rastu a vývoja porovnať s ktorýmkoľvek ďalším životným obdobím. Z malého uzlíčka – novorodeniatka sa stane milý, inteligentný, usmievavý, pohyblivý a urozprávaný tvor – človek. Vrámci tohto vývoja spotrebuje na jednotku svojho tela 3,5-krát viac kalórií, kyslíka, bielkovín a, samozrejme, aj biogénnych látok – stopových prvkov a vitamínov.

Keď vitamíny chýbajú

Pri nedostatku ktorejkoľvek zmienenej zložky nastanú v celkovom vývoji vážne poruchy. Poznáme „signály“ určitého nedostatku? Chýbanie niektorých zložiek je zrejmé na prvý pohľad. Napríklad pri nedostatku kyslíka sa bude dieťa dusiť. Zrejmý je aj nedostatok kalórií, čiže živín. Najprv sa prejaví hladom (plačom) a hltavým jedením, pri dlhšom trvaní podvýživou. Naproti tomu nedostatok vitamínov sa neprejavuje až tak jednoznačne a dlho môže našej pozornosti unikať. Tým viac, že vnašich podmienkach (na rozdiel od rozvojových krajín) sa s ťažkou formou nedostatku vitamínov nestretávame. Detskí lekári a špecialisti na výživu v detskom veku majú však celý rad poznatkov o tom, čo spôsobuje skrytý, latentný nedostatok určitého vitamínu. Je to celá škála odchýlok od normálneho vývoja – chorobným stavom počnúc a končiac tým, že dieťa jednoducho nedosiahne optimum svojich genetických daností. Niet pochýb, že snahou všetkých dospelých je zaistiť deťom to najlepšie.

Ako už samotné pomenovanie signalizuje, vitamíny sú látky nevyhnutné pre život (vita = život). Ich ťažký nedostatok vyvolá poškodenie zdravia, nezlučiteľné so životom. Skrytý nedostatok vyvoláva chorobné stavy, ktoré, ak sú nepoznané, poznačia vývoj dieťaťa. Tým viac, v čím ranejšom veku sa deficit vyskytne. Vitamíny sú bežnou súčasťou celého radu potravín a možno povedať, že v našich podmienkach sa všestrannou a pestrou výživou zabezpečí ich potrebný prísun. Jednoduché je to u dospelého, ktorý konzumuje svoju „štandardnú“ pestrú stravu. Dojča či batoľa má však potrebu vitamínov až trikrát vyššiu, musí skonzumovať až trikrát viac zeleniny a ovocia ako dospelý. Dieťa v útlom veku je vystavené celému radu infekcií, ktoré vyčerpávajú zásoby vitamínov a zvyšujú ich potrebu. Aj spôsob výživy malých detí nemusí byť až taký pestrý, ako je potrebné. Hladina niektorých vitamínov sa môže pohybovať na hranici potreby, takže môžu dieťaťu chýbať.

Vitamíny a ich účinok

Vitamín A – patrí do skupiny vitamínov rozpustných v tukoch. Podporuje normálny rast a funkciu buniek kože a slizníc, teda povrchovej výstelky dýchacej a tráviacej sústavy, kože a spojoviek. Jeho nedostatok sa začína prejavovať práve na týchto tkanivách. Suchosť spojoviek oka a rohovky (xeroftalmia) je najčastejšou príčinou slepoty detí v rozvojových krajinách. Vitamín A je kľúčový pre funkciu fotoreceptorových buniek oka, potrebných pre videnie, najmä za šera. Šeroslepota je známym príznakom nedostatku vitamínu A. Menej známy je však vplyv vitamínu A na funkciu kože a slizníc, a to nielen z estetického hľadiska (nedostatok sa prejavuje napr. suchosťou kože a lámavosťou vlasov), ale aj preventívne proti vzniku zaparenín, nealergických zápalov (ekzémov) či infekcií. Pri jeho nedostatku sa znižujú ochranné vlastnosti slizníc, mikróby prenikajú hlbšie a vznikajú úporné zápaly priedušiek a pľúc či hnačkové ochorenia. Vitamín A je aj účinným antioxidantom, ktorý viaže kyslíkový radikál. Aj latentný deficit vitamínu A spôsobuje poruchu rastu i duševného vývoja, málokrvnosť a zväčšenie pečene. Napriek tomu, že kolostrum (počiatočné mlieko) obsahuje pomerne dosť vitamínu A, jeho zásoby u novorodencov sú nízke a najmä u predčasne narodených detí sú až deficitné. Riziko sa prehlbuje pri kŕmení detí kravským mliekom, prípadne pri nekritickom znížení príjmu tukov vo výžive matky. Dôležitá je zvýšená potreba vitamínu A v období rekonvalescencie, po opakovaných ochoreniach dýchacích ciest a pri hnačkových ochoreniach, keď jeho podanie zásadne prispeje k skráteniu choroby a pomáha predísť jej zopakovaniu.

Vitamín D – rovnako ako vitamín A je rozpustný v tuku. Do tela sa dostáva potravou alebo ho produkuje koža vplyvom pôsobenia slnečného žiarenia. V organizme reguluje najmä látkovú výmenu vápnika. Tento jeho všeobecne známy účinok zamedzuje vznik krivice (rachitídy), ktorej podstatou je mäknutie kostí pre nedostatočný prísun vápnika. Rachitída je poruchou rastúceho organizmu a najviac ohrozuje malé deti, deti rýchlo rastúce, nedonosené a deti v období rekonvalescencie. Zaujímavý je fakt, že materské mlieko nezabezpečuje dieťaťu dostatok vitamínu D – príroda sa zrejme „spoliehala“ viac na slnečný svit. Popri rachitíde nedostatok vitamínu D spôsobuje aj zníženie obranných vlastností slizníc a celkovej imunity. Je známe, že deti trpiace nedostatkom vitamínu D sú často a zdĺhavo choré, majú časté infekcie dýchacích ciest, oneskorený psychomotorický vývoj a trpia málokrvnosťou. Umelá výživa dojčiat sa fortifikuje (obohacuje) vitamínom D, ktorý deťom ordinujú aj pediatri. Dôležitý je však fakt, že D-vitamínová profylaxia končí prvým rokom dieťaťa aj napriek tomu, že deti počas svojho rastu potrebujú jeho dopĺňanie aj naďalej, lebo naša strava (slovenská kuchyňa bez rýb) optimálny prísun vitamínu D nezaručuje.

Vitamín Etretí zo skupiny v tuku rozpustných vitamínov zaznamenáva v súčasnosti svoju renesanciu. Pôvodne bol jeho deficit známy najmä z experimentov na zvieratách – prejavoval sa poruchou rastu, plodnosti a zhoršenou funkciou pečene. Dnes je tento vitamín jedným z najznámejších prirodzených antioxidantov – chráni organizmus pred kyslíkovým poškodením. Jeho deficit je známy najmä u nedonosených detí – môže spôsobovať málokrvnosť, opuchy nožičiek, dráždivosť a poruchy dýchania. Jeho optimálny prísun zabezpečuje dobrú rekonvalescenciu pri bežných chorobách, optimálny vývoj a ochranu pred oxidačným stresom.

Vitamíny komplexu B – predstavujú skupinu vo vode rozpustných vitamínov, ktoré spolu, v reťazovitej kaskáde zasahujú do látkovej výmeny – metabolizmu v kľúčových reakciách získavania a spracúvania energie získanej z cukrov a tukov. Deficit týchto vitamínov je ťažko klinicky rozpoznateľný a vzniká aj u dojčených detí, ak je matka deficitná, alkoholička alebo sa sama nesprávne stravuje. Medzi príznaky patria dráždivosť, svalová slabosť až apatia dieťaťa, vracanie, známky srdcovej nedostatočnosti, nervovo-svalové poruchy až kŕče (B1, B2, B6). Ďalej sú to zápaly slizníc, afty v ústach, „kútiky“, obraz ekzému, zápal jazyka, málokrvnosť (B2, niacín, B6), až ťažké mokvavé ragády, chrasty okolo očí, nosa a konečníka (biotín). Do tejto skupiny patria aj vitamín B9 (kyselina listová) aB12, ktoré sú zásadnými v prevencii málokrvnosti.

Vitamín C – nesporne patrí medzi najznámejšie vitamíny. Jeho ťažký nedostatok počas dlhých plavieb stredovekých výprav spôsoboval smrtiaci skorbut. Takýto stupeň deficitu je v našich podmienkach extrémne zriedkavý, avšak nové poznatky priniesli veľa pozitívnych faktov oúčinku tohto výnimočného vitamínu, ktorý nemožno predávkovať. V prvom rade je to vitamín, ktorý svojím účinkom podporuje primerané reakcie nešpecifických obranných systémov proti bakteriálnym, no najmä vírusovým infekciám. Tento ochranný efekt proti chrípke a iným infekciám bol známy už v minulosti – čaj s citrónom pri chrípke. V súčasnosti však celý rad štúdií preukázal priamy liečebný efekt vitamínu C pri vírusových infekciách. Vitamín C je, podobne ako vitamín A, ochranným faktorom slizničných povrchov. Podobne ako vitamín A a E má aj antioxidačný účinok – pôsobí pri degradácii základného kyslíkového radikálu. Zásadným spôsobom spevňuje štruktúry spojivových tkanív, preto sa pri jeho nedostatku zvyšuje krvácavosť v dôsledku slabosti cievnych stien (zo sliznice úst a pod okosticu). Všeobecne ochranný účinok vitamínu C viedol k jeho preventívnemu podávaniu, a to najmä dojčatám. Dôvodom bol aj spôsob výživy dojčiat a tiež veľmi dôležitá skutočnosť, že C vitamín je jediný, ktorý si telo neukladá do zásoby, preto má byť jeho prísun trvalý.

V článku sme bližšie spomenuli len niektoré z vitamínov, pretože sú rozhodujúce pre optimálny vývoj, rast a imunitnú ochranu detí najnižšej vekovej skupiny. Spoločne zasahujú do procesov látkovej výmeny, majú ochranný vplyv proti infekciám, udržujú optimálny stav slizničných bariér a kože. Celkový vývoj detí teda ovplyvňujú v pozitívnom zmysle slova. Zdalo by sa, že v našich podmienkach a pri našich stravovacích návykoch nehrozí deficit vitamínov, denná prax a uvádzané skutočnosti však svedčia o opaku. Treba si uvedomiť, že ak sa tehotná žena alebo dojčiaca matka nesprávne stravuje a sama trpí nedostatkom niektorého z uvedených vitamínov, nemôže ho poskytnúť ani svojmu potomkovi či už cez placentu alebo v materskom mlieku. Navyše, rozmanité spôsoby úpravy pokrmov, rýchly rast detí, užívanie niektorých liekov a opakované choroby môžu latentný nedostatok vitamínov ešte viac prehĺbiť. Je teda rozumné na tieto okolnosti myslieť a zabezpečiť v strave svojim deťom ich primeraný prísun.

1 Hviezdička2 Hviezdičky3 Hviezdičky4 Hviezdičky5 Hviezdičiek (1 hlasov, priemerne: 3,00 z 5)
Loading...

Pridaj komentár