inzercia

Celiakia

02.06.2007verzia pre tlač


Celiakia

Celiakia Celiakia patrí medzi najčastejšie príčiny malabsorpcie (porucha vstrebávania živín v čreve) v našej populácii. Pre vznik ochorenia je potrebný exogénny faktor - lepok (glutén), konkrétne jeho v alkohole rozpustná frakcia, gliadín. Celiakia je charakterizovaná trvalou neznášanlivosťou bielkovín pšenice, raži, ovsa a jačmeňa. Neznášanlivosť je na bielkoviny povrchových vrstiev obilných zŕn, ktorá sa nazýva glutén (lepok). Pôsobením lepku vzniká poškodenie sliznice tenkého čreva u vnímavých jedincov. Z ďalších exogénnych mechanizmov bol vo viacerých štúdiách potvrdený vplyv včasnej antigénnej stimulácie nezrelého čreva infekciou a potravinovými antigénmi, obdobia zavedenia lepku (pred tretím alebo po 7. mesiaci), množstvo lepku v strave a ochranný vplyv dojčenia. Na rozvoji celiakie sa podieľajú aj endogénne (genetické) mechanizmy.

Výskyt
Celiakia je ochorenie postihujúce obyvateľstvo predovšetkým s európskym etnickým pôvodom. Výskyt u detí v Európe je 1:150-300, pričom je postihnutých 10% príbuzných prvého stupňa.

Klinický obraz
Celiakia začína najčastejšie koncom prvého roka života (po zavedení múčnych jedál do stravy) alebo v druhom a treťom roku života. V súčasnosti sa však začiatok ochorenia presúva do vyššieho veku.
Príznaky celiakie sa podstatne líšia podľa veku, v ktorom sa ochorenie prejavuje. U dojčiat a batoliat prevládajú príznaky zo zažívacieho traktu. Typické prejavy vo veku 7-24 mesiacov sú neprospievanie, naduté brucho, chronická hnačka (82% pacientov), objemné zapáchajúce stolice 1-3 x denne, vracanie (30%), nechutenstvo (50%) a psychické zmeny. Stolice majú okrovo – žltú farbu a môžu byť spenené. Niekedy (pri infekciách, diétnych chybách a v nehygienickom prostredí) býva kríza s náhlym vznikom silných hnačiek, dehydratáciou až šokom. Zväčšené brucho však môže byť jediným príznakom. Môžu celkom chýbať objemné stolice a v popredí ťažkostí je naopak zápcha sprevádzaná celkovou slabosťou. V klinických príznakoch mladších dojčiat môže prevládať vracanie a hnačkovité stolice. Vzdutie brucha nemusí byť nápadné. Každé neprospievajúce dieťa bez ohľadu na charakter stolíc musí byť vyšetrené s prihliadnutím k možnej celiakii.
U školských detí ubúdajú črevné príznaky, ktoré môžu aj celkom chýbať (hnačkovité stolice iba u 12% pacientov). Podozrivý z celiakie je predovšetkým malý rast (asi 10% detí s malým rastom má celiakiu). Preto u každého dieťaťa s malým rastom musia byť vyšetrené protilátky proti gliadínu a ešte lepšie tzv. endomyziálne protilátky. Tiež chudokrvnosť (anémia) rezistentná na terapiu železom alebo rachitída (krivica) môžu byť jedinými príznakmi celiakie. Pokiaľ chýbajú hnačkovité stolice, môže ochorenie ľahko unikať pozornosti. S celiakiou môžu byť združené tieto ochorenia: diabetes mellitus (cukrovka), autoimunitná tyreoiditída (zápal štítnej žľazy) a nedostatok protilátok typu IgA (medzi deťmi s nedostatkom IgA sa celiakia zistila asi u 10%). Včasné odhalenie celiakie so začatím diéty v rizikových skupinách, tiež diagnostikovanie a liečba ochorenia endokrinného systému u jedincov s celiakiou, pomáha zlepšiť kompenzáciu endokrinného ochorenia.

Diagnostika
Podozrenie vzniká na základe uvedených klinických príznakov. Z laboratórnych nálezov je cenný nález pozitívnych protilátok proti gliadínu, ako aj stanovenie tzv. antiendomyziálnych protilátok. Pred hodnotením týchto výsledkov je treba vždy vyšetriť celkové imunoglobulíny (protilátky) a presvedčiť sa, či pacientovi nechýba práve IgA. Na základe nálezu pozitívnych protilátok sa prevedie enterobiopsia (odber vzorky črevnej sliznice) na špecializovanom pracovisku. Diagnózu celiakie nemožno stanoviť iba na základe vyšetrenia protilátok. Hrubou chybou je zavádzanie bezlepkovej diéty na skúšku. U detí, u ktorých bola prvá diagnostická biopsia vykonaná do veku 2 rokov, je určité riziko, že zmeny na sliznici môžu byť spôsobené inou príčinou ako lepkom (alergia na bielkovinu kravského mlieka, infekcie a niektoré ďalšie). V predškolskom veku sa preto vykonáva expozičný test s lepkom, po ktorom musí byť znovu dokázaný jeho škodlivý vplyv na sliznicu tenkého čreva. Potom je diagnóza istá. U starších detí, u ktorých bola prvá diagnostická enterobiopsia vykonaná neskôr a deti majú charakteristické klinické prejavy celiakie, typický nález na sliznici tenkého čreva a veľmi dobrú odpoveď na bezlepkovú diétu, stačí jedna biopsia a expozičný test s následnou biopsiou nie je nutné vykonávať.

Liečba
Základom je prísna bezlepková diéta (úplné vylúčenie múky z obilnín z potravy), na samom začiatku ochorenia aj prechodne bezmliečna (v poškodenej sliznici je dočasne znížená aktivita enzýmu rozkladajúceho mliečne bielkoviny - laktázy) a dopĺňanie vitamínmi. Bezlepková diéta je celoživotná (zvlášť nebezpečné je jej nedodržiavanie behom rastu a v tehotenstve). Pacient nesmie prijímať nijaké jedlá obsahujúce čo i len stopy bielkovín. Sú preto zakázané aj údenárske mäsové výrobky a konzervy. Na prípravu múčnych jedál (prípravu chleba, pečiva, zákuskov) možno použiť komerčne prístupnú bezlepkovú múku, eventuálne sójovú, kukuričnú alebo ryžovú múku. K dispozícii je veľké množstvo hotových bezlepkových prípravkov. Najčastejšou chybou je neznalosť premeny klinického obrazu celiakie s vekom a názor, že z celiakie sa vyrastie. Vyrastie sa väčšinou z hnačiek, ale to, že pacient nerastie alebo je chudokrvný, uniká pozornosti.

Prevencia
Dostatočne dlhé dojčenie pomáha predchádzať celiakii a udáva sa, že priebeh celiakie je ľahší u detí dojčených aspoň 6 mesiacov. V prevencii zohráva dôležitú úlohu aj doba zavádzania lepku (napr. zásmažka, krupica, piškóty, vločky) do stravy. Podľa najnovších prác, je zavedenie lepku do potravy dieťaťa pred 3. a po 7. mesiaci spojené so zvýšeným rizikom rozvoja celiakie. V medziobdobí toto zvýšené riziko dokázané nebolo. Stále však zostáva najvhodnejším na zavádzanie lepku vek po ukončení 6. mesiaca (teda v 7. mesiaci).

Prognóza
Prognóza celiakie je neistá a väčšina dlhodobých sledovaní hovorí v prospech názoru, že celiakia je celoživotná choroba. Cielenou komplexnou liečbou sa podarí klinický stav zlepšiť alebo upraviť, ale zmeny na črevnej sliznici pretrvávajú viacero rokov, niekedy až do dospelosti.

Zdroje: Buchanec J. a kol., Vademécum pediatra, 2001
Šašinka M., Šagát T. a spol., Pediatria, 1998

Hodnotenie

Odosielam Váš hlas...
Hodnotenie: 3.5 z 5. Celkom 16 hlas(ov).
Kliknite na hviezdičky pre ohodnotenie článku.

Komentáre

smile zwinker Big Grins Confused Cool Cry Eek Evil Frown Mad Mr. Green Neutral Razz Redface Rolleyes Sad Surprised


Poslať odkaz priateľovi