Potravinová alergia | Alergie | Alergie a Imunita | Detské choroby | DetskeChoroby.Rodinka.sk
ZDRAVIE.sk Šport7.sk Rodinka.sk
Internet.sk
ĽudiaĽuďom.sk Fony.sk ephoto.sk Dnes24.sk
utorok 26.09.2017 | meniny má Edita  
Detské chorobyAlergie a Imunita

Potravinová alergia

 MUDr. Silvia Javorková   07.09.2011   0

Potravinová alergia je neprimeraná reakcia  imunitného systému na požité potraviny a potravinové aditíva. Postihuje asi 8 - 10% detí a vekom jej výskyt klesá. Vzniká veľmi často u atopických detí (s vrodený sklonom k zvýšenej tvorbe protilátok vedúcich k vzniku alergického ochorenia) s narušeným slizničným imunitným systémom v zažívacom systéme.

Potravinové alergény majú najčastejšie bielkovinový charakter. Najbežnejšou cestou vstupu potravinového alergénu do organizmu je zažívaci systém. Precitlivelosť však vzniká aj po vdýchnutí potravinových častí (napr. prach z cesnaku, pšeničná múka), alebo po kontakte kože s nimi (napr. citrusové plody, zelenina). Častým problémom sú skrížené reakcie na jednotlivé, v rámci skupiny príbuzné alergény (broskyne – slivky – banány, hrach – sója – pšenica – šošovica) aj vzdialené (vaječný bielok – vaječný žĺtok – perie). Existuje aj skrížená reakcia medzi potravinovými a inhalačnými alergénmi.

Najvýznamnejšie potravinové alergény

  1. kravské mlieko,
  2. syry,
  3. vajcia,
  4. ryby,
  5. ovocie (kôstkové a bobuľovité),
  6. zelenina (zeler, paradajky, paprika),
  7. strukoviny,
  8. mäso (bravčové).

Potravinová alergia býva na začiatku monovalentná (na jeden druh potravín), neskôr sa stáva polyvalentnou (na viac druhov potravín súčasne).

U dojčiat sa najčastejšie stretávame s alergiou na bielkoviny kravského mlieka, vajcia a sóju.

U starších detí a adolescentov sú hlavnými potravinovými alergénmi arašidy, strukoviny, ryby a morské živočíchy, výrobky z kakaa, pšeničnej múky, citrusové plody, jahody, višne, marhule, paradajky, paprika a kvasené potraviny.

Klinický obraz

Prejavy potravinovej alergie môžu postihnúť všetky orgánové systémy:

  • tráviaci trakt – pocit svrbenia jazyka a pier, ich opuch, vracanie, hnačka, bolesti brucha, porucha vstrebávania;
  • kožu – začervenanie, koprivka, výsyp, atopický ekzém;
  • dýchací systém – spazmus hrtana, kašeľ, sipot, zvýšená tvorba hlienov, recidivujúca nádcha a zápal stredného ucha;
  • celkové príznaky – migréna, nechutenstvo, poruchy správania s hyperreaktivitou).

Potravinová intolerancia

Od pravých alergických reakcií je nutné odlíšiť skupinu nežiaducich reakcií na potraviny, ktoré sa označujú pojmom potravinová intolerancia (neznášanlivosť) a sú spôsobené toxicitou potravín (toxíny baktérií, plesní, chemikálie), farmakologickými účinkami (niektoré prirodzené súčasti potravín – histamín, tyramín, potravinové aditíva) alebo metabolickými (najčastejšie defekt tráviacich enzýmov) účinkami potravín, psychologickou potravinovou intoleranciou (averziou).

Diagnóza

Podrobné, cielene kladené otázky, odhalenie časovej súvislosti ťažkostí a požitia určitého jedla vyžaduje trpezlivú spoluprácu zo strany pacienta a rodiča. Denný záznam jedálnička aj s použitými prísadami a klinických ťažkostí pomáha určiť podozrivú potravinu. Vymiznutie príznakov počas eliminačnej diéty (postupne sa vynechávajú podozrivé potraviny až do zreteľného zlepšenia) a ich opätovný výskyt po expozícii (provokačný test – za prísneho sledovania klinických príznakov sa do diéty postupne zaraďujú jednotlivé skupiny potravín) môžu pomôcť pri určení príčinného alergénu. Dôkaz prítomnosti špecifických protilátok pomôže odlíšiť alergiu od potravinovej intolerancie. Na kožné prick testy sú pri diagnostike potravinovej alergie rozporné názory, najmä pre rozdielnosť spracovania alergénu v koži a tráviacom trakte. V ambulantnej praxi sa však bežne používajú.

Liečba

Je zdanlivo jednoduchá – eliminácia, vylúčenie príčinného alergénu z potravy. Vynechanie danej potraviny musí trvať najmenej 2 roky, pri väčšine alergénov dochádza k samovoľnému navodeniu tolerancie. Výnimkou je trvalá precitlivenosť na orechy, oriešky a ryby. Pri polyvalentnej alergii je však nutná aj protialergická liečba – imunoprofylaktická (Zaditen, Nalcrom). Antihistaminiká (napr. Fenistil, Zyrtec) sa používajú v rámci liečby príznakov pri akútnej reakcii (žihľavka, zhoršenie ekzému), ale aj ako dlhodobá prevencia škrabania pri svrbení. Probiotiká na úpravu črevnej flóry sú vhodné ako v liečbe, tak aj v prevencii potravinových alergií. U starších detí sa možno pokúsiť o alergénovú imunoterapiu kvalitnými štandardizovanými alergénmi v postupne sa zvyšujúcich dávkach. Komplexná liečba musí zahŕňať aj dostatočné vzdelávanie rodičov a výchovu pacientov a ich rodičov. Dôležité je dbať na pestré a dostatočne výživné zloženie jedálneho lístka pacientov.

Prevencia

V snahe znížiť výskyt potravinovej, resp. alergie vôbec, sa vypracovali zásady preventívnych opatrení:

  1. hypoalergénna strava matky od 12. týždňa tehotnosti (obmedzenie vajec, mlieka, morských živočíchov, orechy),
  2. dojčenie najmenej 6 mesiacov,
  3. novú zložku stravy (1 druh) podávať najmenej s 3 – týždňovým odstupom,
  4. nerobiť zmeny stravy do 3 týždňov po prekonaní vírusovej infekcie,
  5. vylúčiť vaječný bielok, ryby a orechy do 1. roka života,
  6. podávať tuhú stravu až po 4. – 6. mesiaci života...

Alergia na bielkoviny kravského mlieka - BKM

Najčastejšou potravinovou alergiou u malých detí a dojčiat je alergia na bielkoviny kravského mlieka (BKM). Postihuje 1 – 7% detí, u detí do 3 rokov sa vyskytuje v 2,2 – 2,8%. V dojčenskom veku môže byť príčinou neprospievania. Alergiou na BKM môže byť ovplyvnený rast, napriek tomu, že príjem živín a energie pri aplikácii štandardnej eliminačnej diéty je normálny.

Medzi klinické príznaky patrí vracanie, kolikovité bolesti brucha, stolica s prímesou hlienu alebo krvi, hnačka, zápal stredného ucha, nádcha a veľmi často ekzém. Zriedkavejšie sa prejavuje chudokrvnosťou, znížením množstva bielych krviniek a krvných doštičiek. Intenzívne potenie a poruchy spánku, až náhla smrť dojčaťa môžu mať príčinnú súvislosť s alergiou na BKM. Z časového hľadiska sa prejavy alergie na BKM rozdeľujú do 3 skupín.

Okamžitá reakcia do 1 hodiny s kožnými a zažívacími prejavmi, oneskorená reakcia do 24 hodín s prejavmi ako hnačka a vracanie a neskorá reakcia do 72 hodín s príznakmi zo strany dýchacieho a zažívacieho systému a ekzém.
Niektoré alergény kravského mlieka môžu prenikať do materského mlieka a viesť tak k vzniku precitlivenosti aj u plne dojčených detí. Príznaky sa častejšie vyskytujú u detí matiek s alergickým ochorením.

Diagnostika je založená na cielene kladených otázkach, expozičnom a eliminačnom teste. Na spresnenie diagnózy slúžia laboratórne vyšetrenia. V rámci diferenciálnej diagnózy treba vylúčiť iné ochorenia, ako sú deficit črevného enzýmu – laktázy, precitlivenosť na iné zložky potravy, cystickú fibrózu, celiakiu, hnačku infekčného pôvodu, anatomické poruchy GITu, vrodené metabolické poruchy a črevné parazity.

Liečebným opatrením je kompletné vylúčenie umelej mliečnej výživy s kravským mliekom zo stravy dieťaťa. Nie je vhodné nahrádzať kravské mlieko kozím (nie je vhodné ani v 1. roku života pre vysoký obsah niektorých minerálnych prvkov), ovčím a podobne, pretože existuje podobná alergenicita. Je nutné počítať s mnohobielkovinovou alergiou, a preto ani formule na báze sójovej bielkoviny nie sú indikované k liečbe alergie na BKM. Alergia na sójové preparáty je uvádzaná u 17 – 47% dojčiat s alergiou na BKM. Je potrebné prejsť na hydrolyzáty s vysokým stupňom hydrolýzy - hypoalergénne umelé mliečne prípravky (napr. Alfaré, Nutrilon Pepti).

Čo sa týka prevencie, začiatok alergických prejavov významne odďaľuje výživa novorodenca a dojčaťa materským mliekom. Matky s alergickým ochorením by sa počas tehotenstva a dojčenia mali vyhýbať konzumácii kravského mlieka a iných alergizujúcich potravín. U umelo živených detí s výskytom alergického ochorenia v rodine je vhodné použiť hypoalergénne mlieko (napr. H.A. BEBA, H.A. Nutrilon).

Prognóza

Prognóza alergie na BKM a potravinovej alergie je dobrá. V 70 – 80% dochádza k úprave stavu pred 3. rokom života. Len málo pacientov trpí touto precitlivenosťou v neskoršom detstve. No vyše 80% detí s alergiou na BKM je v neskoršom období postihnutých inhalačnou alergiou.

Zdroje: Buchanec J. a kol., Vademékum pediatra, 2OO1
Šašinka M., Šagát T. a spol., Pediatria, 1998
www.pediatriepropraxi.cz

Odosielam Váš hlas...
Hodnotenie: 4.6 z 5. Celkom 14 hlas(ov).
Kliknite na hviezdičky pre ohodnotenie článku.
Komentáre k článku

smile zwinker Big Grins Confused Cool Cry Eek Evil Frown Mad Mr. Green Neutral Razz Redface Rolleyes Sad Surprised





Najčítanejšie
Komentáre k článku

smile zwinker Big Grins Confused Cool Cry Eek Evil Frown Mad Mr. Green Neutral Razz Redface Rolleyes Sad Surprised